1. História a základná charakteristika plemena

Plemenná kniha maďarského stepného dobytka bola v krajine pôvodu založená v roku 1900. V roku 1929 bol Karolyom Meissnerom vypracovaný Plemenný štandard, ktorý je smerodajným doteraz.

Plemeno je starobylého pôvodu. Jeho predkovia pravdepodobne prišli so stromaďarskými kmeňmi do Karpatskej kotliny v priebehu 9. a 10. storočia z oblasti stredoázijských stepí. V 14. a 15. storočí sa chov SD rýchlo rozširoval ako v krajine pôvodu, tak i v iných oblastiach Európy. Vďaka dopytu po mäse sa stal populárnym tovarom na export. Charakteristickými znakmi plemena sa stali dlhé rohy býčkov, bojovným, prudký temperament mladých býčkov, tvrdosť a odolnosť plemena. Hlavnou chovnou oblasťou bola oblasť veľkej maďarskej pusty. Väčšinovým trhom v zahraničí bola cisárska Viedeň, ale sú doložené obchody s SD až v Norimbergu, Štrasburgu a tiež v Talianska. Veľký export jatočných zvierat bol zaznamenaný v 15. až 18. storočí. Obzvlášť v 17. storočí bolo každoročne exportovaných približne 100 000 kusov. Najväčší záujem bol o jatočné voly, ale exportovali sa aj plemenné zvieratá. Neustále vojnové konflikty v 19. a 20. Storočí mali negatívny vplyv na kvalitu i početnosť plemena. 

V roku 1946 ostalo len asi 5 % z celkovej populácie SD. Po 2. svetovej vojne dalo základ dnešnému SD 13 línií býkov. Po týchto líniách sa dávajú mená plemenným zvieratám. Každý zástupca tejto línie má svoju charakteristiku. Sú to línie: „B“ Buckó, „C“ Betyár, „M“ Maros, „T“ Tuskó, „V“ Vándor, „K“ Bugac, „J“ 4614 Jumbo, „O“ 6794 Ottmar, „R“ Rinaldo, „E“ Erode, „D“ Digó. Predovšetkým zásluhou záujmu chovateľov, ktorý si obľúbili toto plemeno, ale i štátu, a tiež šľachtiteľskou prácou pod vedením plemennej knihy, stavy SD od roku 1970 postupne stúpali. V roku 1970 bolo evidovaných 500 kráv a 19 býkov, v roku 1990 to bolo už 1 200 kráv a 55 býkov , v roku 2004 stúpol počet na 2 100 kráv a 300 býkov.

Maďarský stepný dobytok je skromné odolné a dlhoveké plemeno a tieto vlastnosti sa odzrkadľujú v jeho exteriéri. Predotrupie je vyvinutejšie ako zadotrupie a dominujú viac hĺbkové ako šírkové rozmery. Končatiny sú o málo dlhšie ako pri iných plemenách. Hlavu nesie vysoko. Výzor je majestátny. Držanie tela pekné, vyžarujúce ušľachtilosť silu a odolnosť. MSZTE považuje za smerodajný plemenný štandard vytvorený Karolyom Meissnerom v roku 1929. 

Srsť má od striebrosivého odtieňa, cez modré až po sfarbenie peria žeriava. Pri býkoch sú charakteristické tmavo popolavé znaky okolo mulca a očí. Teľatá sa rodia v rôznych načervenalých odtieňoch a vekom, po 4 – 6 mesiacoch, popolavejú. 

Farba, tvar, veľkosť a dĺžka rohov sú charakteristickými a veľmi dôležitými znakmi plemennej príslušnosti a kvality plemena, a sú variabilné v rámci plemena. Podľa sfarbenia rozlišujeme rohy biele, zelené a kombináciu týchto dvoch základných farieb. Žlté a voskovo sfarbené rohy nie sú v plemene žiaduce, je to vylučujúci znak. 

Charakteristickými sú suchá konštitúcia, vysoký kohútik, jemný francúzsky postoj predných končatín, kravský postoj zadných končatín. Nevýrazný šabľovitý postoj zadných končatín nie je považovaný za závažnú chybu exteriéru. Do plemennej charakteristiky patria aj suché kĺby a živý priestranný pohyb býkov. Pri býkoch je nežiaduca otvorená päta a strmý postoj zadných končatín, nakoľko ich výskyt je spojený s kratšou dlhovekosťou. Chvost je dlhý, presahuje úroveň päty. Hlboký lalok je žiadaný a patrí k estetickej hodnote plemena. 

 

2. Svetové trendy a smery šľachtenia

Nakoľko SD je v krajine pôvodu vyhlásené za národné kultúrne dedičstvo (Hungarikum) oprávnenosť viesť plemennú knihu má len MSZTE. V PK SD v krajine pôvodu sa nachádza vyše 3 000 zvierat oboch pohlaví. Avšak vďaka atraktívnemu vzhľadu a historickým väzbám v rámci bývalého Uhorského kráľovstva, je mnoho jedincov chovaných aj v okolitých krajinách a tiež v zoologických záhradách. Dominujúcou charakteristikou tohto plemena sú rohy a nenáročnosť. Nenáročnosť, odolnosť, dobrá plodnosť a extrémna dlhovekosť sú vlastnosti plemena, pre ktorých udržanie je postavený šľachtiteľský program plemena. Nie nevýznamným cieľom je tiež udržanie genotypovej aj fenotypovej rôznorodosti a udržanie širokej škály línií a rodín.

 

3. Vývoj stavov v SR

V plemennej knihe SD v SR je doposiaľ evidovaných 5 zvierat z toho 3 kravy a 2 plemenné býky. Mimo plemennej knihy sa podľa CEHZ  v SR chová vyše 380 kráv plemennej príslušnosti SD100 a celkovo vyše 990 ks všetkých vekových kategórií.

 

4. Chovný cieľ a štandard plemena

4.1. Chovný cieľ

Pri šľachtení maďarského stepného dobytka (SD) je kladený dôraz na zachovanie a udržanie charakteristických vlastností plemena ako sú odolnosť, nenáročnosť dobrá reprodukčná schopnosť a dlhovekosť, a tiež cieľavedome zabezpečovať genetickú i fenotypovú rôzorodosť celej populácie plemena SD.

 

4.2. Základné parametre chovného cieľa

Genetická štruktúra a fenotyp plemena je nemenný. Zachovanie plemena patrí do základných cieľov šľachtiteľského programu. Úlohou zväzu pri naplňovaní chovného cieľa je zabezpečiť dostatočné množstvo kráv pre zachovanie genetickej rôznorodosti plemena. Využitie býkov a jalovíc v plemenitbe treba nastaviť tak, aby nedochádzalo k zvyšovaniu imbrídingu v populácii, ba naopak aby bola zachovaná genetická rôznorodosť. Zachovanie rôznych rodín kráv a línií býkov patrí k opatreniam pre naplnenie tohto cieľa, k čomu treba podriadiť aj priparovacie plány. 

 

4.2.1. Produkčné ukazovatele

Na šľachtenia a udržanie plemena sa môžu vytýčiť aj iné chovné ciele ako: 

• istá plodnosť (krátka medziobdobie) do roka jedno teľa, potomstvo oboch pohlaví po prísnej selekcii zachovať a jalové kravy vyraďovať

• dobrá schopnosť odchovať teľatá (205 dňová hmotnosť) v plemenitbe využívať býkov s vysokou 205 dňovou hmotnosťou a kravy s potomstvom s vysokou 205 dňovou hmotnosťou teliat, kravy s asistenciou pri pôrode je vyraďovaná a býčky po takýchto kravách nie sú zaradené do plemenitby

 

4.2.2. Neprodukčné ukazovatele

• exteriérová krása a kompaktnosť stáda -  tvar veľkosť a farba rohu môže byť chovným cieľom podobne ako kompaktnosť či homogénnosť stáda, nemá hospodárske dopady ale prezentuje typovú rôznorodosť v rámci plemena.

• plemenné typy - je žiaduce udržanie tradičných plemenných typov ako stepný (parlagi), mliečny (tejelő), ťažný (igás) a majestátny (uradalmi) 

• produkcia mäsa (zmäsilosť) – cieľom je zlepšovanie výťažnosti, utvárania jatočného tela a dosiahnutie vyšších prírastkov. K napredovanie v znakoch a vlastnostiach produkcie mäsa sú potrebné objektívne vykonané a vyhodnotené testačné porážky a detailné rozrábky jatočných tiel. Inak je možné využiť informácie z lineárneho hodnotenia exteriéru, ktoré však majú nižšiu vypovedaciu hodnotu. Plemennú hodnotu otcov pre mäsovú úžitkovosť môžeme hodnotiť na základe analýzy výkrmových jatočných parametrov dvoj a trojročných volov a extenzívne odchovaných býkov. 

 

4.3. Štandard plemena

Zafarbenie: teľatá pri narodení majú škoricovo-hnedú farbu, odtieň sa môže  vekom meniť; biela  farba v medziroží, na ušiach a tiež na špičke chvosta je prednosťou, nie však podmienkou; len u kráv je povolené biele zafarbenie na bruchu od pupku k zadným nohám

Srsť: stredne dlhá, v medziroží je dlhšia, v zimnom období je hustá

Sliznica: čierna 

Hlava: dlhá, úzka; rohy pri hlave biele s prechodom do čiernej farby na špičkách

Krk: u kráv stredne dlhý, dobre osvalený; u býkov kratší, výrazne osvalený

Hrudník: valcovitý, hlboký a široký; rebrá sú dostatočne klenuté, ploché

Plece: dlhé, strmšie, dobre osvalené

Kohútik: menej výrazný, krytý dobre vyvinutým trapézovým svalom

Chrbát: dlhý, široký a dobre osvalený; línia chrbta pevná až mierne voľná

Bedrá: nevýrazné, dobre osvalené

Zadok: kvadratický, dlhý, mierne sklonený, v sedacích hrboľoch široký, výrazne osvalený; stehno je dlhé, výrazné, primerane spustené

Panva: výrazne široká

Končatiny: suché s primerane širokým postojom, dobre zauhlené; sponka kratšia, pevná, paznechty čierne, tvrdé

Vemeno: dobre upnuté, pravidelné, s kratšími ceckami

Koža: stredne silná, pružná

Temperament: kľudný, dobrá ovládateľnosť

Telesná stavba a výraz hlavy - výrazne vyjadrujú pohlavný dimorfizmus

 

Vylučujúce znaky pre zápis do PK

• iná než čierna sliznica

• iné než čierne paznechty

• voľná lopatka a kaprí chrbát

• medzipaznechtové výrastky

• temperament nervózny alebo rabiátny

• u býkov biele zafarbenie na bruchu 

• genetické chyby

• červená pesíky

• chýbajúci biely lem na uchu

• biele mihálnice

• iné ako čierne oči

• koža semenníkov bez pigmentu

 

5. Selekčný program

Selekčný program je súbor opatrení, ktorý má za cieľ, na základe objektívne zistených vlastností exteriéru, rastových schopností, úžitkových a reprodukčných vlastností, vybrať pre plemenitbu prednostne tie zvieratá, ktorých uplatnenie v populácii smeruje k naplneniu chovného cieľa.

 

6. Výber a odchov plemenných zvierat na obnovu stáda

 

Zvieratá zaradené na obnovu stáda musia mať pôvod potvrdený DNA testom v  certifikovanom laboratóriu (ISAG). Odber vzorky sa vykoná pri manipulácii so stádom. 

 

6.1. Mladé býčky - čakatelia na ZV

Odchov plemenných býkov sa môže uskutočniť len vo zväzom uznaných chovoch. Každý člen MSZTE môže byť uznaný ako producent plemenných býkov ak vyhovie 5 kritériám:

• predstavenstvo a chovateľská rada MSZTE musí uznať chov na produkciu plemenných zvierat

• v jednej skupine a v jednej sezóne musí byť narodených minimálne 15 býčkov

• odchov mladého plemenného býčka musí byť vykonaný prirodzene na pasienku pod matkou

• odchov trvá 2 a pol roka, tak aby sme získali vyvinutého samca – otca, tento vek je najvhodnejší na posúdenie

• chov môže byť uznaný ak príjme súčinnosť s MSZTE pri výbere, klasifikácii a aj vyraďovaní kandidátov

 

Kritériá výberu býkov pre chovy vydáva MSZTE, prihliada sa hlavne na to, aby žiadny genotyp a fenotyp nevymizol. Kritériá sú nasledovné:

• narodené medzi 1.11. a 30.4.

• hmotnosť pri odstave vyššia ako 170 kg

• jednofarebné čierne podnebie

• druhotné pohlavné znaky: výrazné semenníky, zdravý pupok

 

Pre elimináciu exteriérových chýb sú vyžadované:

• rovný chrbát

• pravidelný zadok

• pravidelný postoj končatín

• typu vyhovujúca hlava

• rovný silný krk, pravidelné rohy

 

Býčky čakatelia prejdú dvoma kolami vyraďovania a jednou klasifikáciou. V priebehu selekcie sa kontroluje podnebie, hmotnosť pri odstave, dosiahnutý denný prírastok (g/deň) do veku 30 mesiacov korigovaný na 205 dňovú hmotnosť. Katalógové číslo je pridelené len býčkom ktoré nemajú vady exteriéru. Za plemenných býkov sú považované len zvieratá zaradené do katalógu. 

Plemenným býkom sa môže stať len zviera zapísané do A oddielu plemennej knihy. Vo výnimočných prípadoch (líniové rarity, výnimočné vonkajšie znaky) táto podmienka nemusí byť splnená, je však potrebná výnimka MSZTE. 

Vybrané zvieratá môžu byť odchované v odchovni býkov, alebo ich MSZTE umiestni v zmluvnom odchove. Býky z rôznych chovov sa dostanú do centrálnych odchovní. Speňaženie býka vždy robí majiteľ. Vlastník má vždy predkupné právo. 

Uznaný chov je každoročne posúdený MSZTE. Do odchovne je zaradených dvojnásobný počet plánovaného počtu plemenných býkov, ktoré následne podliehajú prísnej selekcii. Predvádzanie býkov musí byť riadne pripravené. Zvieratá musia priestor predvádzania poznať a musia pred predvedením musia byť natrénované predpísané pohyby. Pred jesenným záverečným hodnotením býčky čakatelia absolvujú 3 kolá hodnotenia.

 

6.2. Plemenné jalovice

Výbere jalovíc na obnovu stáda podlieha prísnej selekcii podľa nasledovných kritérií:

• len čistokrvná jalovica, zapísaná v PK

• výber jalovíc je podriadený chovnému cieľu

• eliminácia príbuzenskej plemenitby v budúcich generáciách

• brať zreteľ na zachovanie všetkých rodín 

 

Zachovanie zriedkavých znakov či vlastností plemena môže byť uskutočnený len dôkladným poznaním ich nositeliek, matiek budúcej generácie. Výber zvierat do plemenitby je treba vykonať so zreteľom na proporčné zachovanie fenptypovej a genotypovej rôznorodosti významných plemenných znakov a vlastností. Vyberajú sa dobre vyvinuté a zdravé zvieratá s predpokladom na ľahké telenie. Zviera musí vyhovovať plemennému štandardu podľa K. Meissnera z roku 1929. 

 

6.3. Vyraďovanie (selekcia)

Býka, kravu alebo jalovicu musíme vyradiť z chovu ak:

• nevyhovujú 8.1 a 8.2. 

• zo stáda sa vyradia jedince nevhodné na ďalšiu produkciu, jalové a kravy ktoré zjavne nevydržia ďalšiu sezónu

• ak vieme za vyradené zviera zaradiť geneticky hodnotnejšie zviera

• vyraďovanie sa vykonáva na jeseň, a to z dôvodov dosiahnutia dobrých reprodukčných ukazovateľov (pred jarnou reprodukčnou sezónou)

• vhodné je vyradiť každé jalové zviera

• pre uľahčenie selekcie je potrebné evidovať prebiehavky

• pred vyradením na bitúnok je potrebná kontrola gravidity

• kravu vyraďujeme z plemenitby len vo výnimočných prípadoch (trauma, rabiátnosť, zlé materské vlastnosti) 

• vo výnimočne extenzívnych chovoch sa môžu vyradiť 16 – 18 ročné kravy

 

6.4. Rotácia stáda

Býky ostávajú v plemenitbe 10 rokov a kravy až do veku 20 – 22 rokov. Krava sa udrží v stáde pravidelným odchovaním teľaťa. Je evidovaná extrémne dlhoveká krava, ktorá vo veku 30 rokov  každoročne odchovala teľaťa. Percento brakácie u kráv je 4 – 10 % (úhyny, nutná porážka a riadna brakácia). Percento brakácie pri býkoch je 10 %. 

Výmena býkov je nevyhnutná kvôli tomu aby bolo zamedzené párenie otcov a dcér. Výmena býkov je konzultovaná s predstaviteľmi MSZTE. Obnova stáda je plánovaná s ohľadom na selekciu v stáde a prirodzenú brakáciu. 

Tesná rotácia (na jeseň sa všetky prázdne kravy predajú) je často využívaná v chovoch zameraný na produkciu jatočných zvierat, a zabezpečí 100 % telenie v nasledujúcej sezóne. Na udržanie počtu kráv musí byť zabezpečený dostatočný počet plemenných jalovíc.

 

6.5. Import býka zo zahraničia

Pôvod býka musí byť doložený podľa platnej legislatívy SR. Pre zaradenie býka do plemenitby v SR musí byť plemenník ohodnotený a vybraný Výberovou komisiou (viď bod 6.6.). Býček musí zodpovedať požiadavkám štandardu plemena 

 

6.6. Spôsob a kritériá pre hodnotenie a výber býkov do plemenitby

Býky sú vyberané komisiou, ktorú podľa § 8 ods. 1 zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov zriaďuje minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). O každom výbere je vyhotovený „výberový protokol“, ktorý obsahuje najmä:

• miesto a dátum výberu

• dátum narodenia býka

• údaje o chovateľovi a majiteľovi býka

• zoznam členov komisie

• identifikačné údaje býka

• výsledok lineárneho hodnotenia

• výsledok výberu:

 

1. Vybraný

- do „Prirodzenej plemenitby a inseminácie“ 

Pri hodnotení exteriéru pri základnom výbere je požadovaná minimálne hodnota 6 bodov v každom z 10 hodnotených ukazovateľov (povolené 1 x 5 bodov za veľkosť tela).

 

  - do „Prirodzenej plemenitby“ 

Pri hodnotení exteriéru pri základnom výbere je požadovaná minimálne hodnota 4 bodov v každom z 10 hodnotených ukazovateľov.

 

2. Odročený

Odročený môže byť len býček, ktorý je v deň základného výberu liečený na úraz, odročený je spravidla o 4 týždne

 

3. Vyradený alebo vyradený pred základným výberom (nevybraný do plemenitby)

Býček je vyradený pred základným výberom ak neplní podmienky stanovené týmto Šľachtiteľským programom k predvedeniu na základný výber, (hmotnosť vo veku 120, 210 a 365 dní, výška v krížoch vo veku 365 dní) 

Býček je vyradený ak :

• nedosiahol pri hodnotení exteriéru pri základnom výbere je požadovaná minimálne hodnota 4 bodov v každom z 10 hodnotených ukazovateľov

• vykazuje vady mechaniky a zauhlenia končatín

• vykazuje vady povahy (nepokojnosť, bojazlivosť, rabiátny temperament, poprípade útočnosť na personál)

 

7. Genetické osobitosti

Zvieratá, nositelia zriedkavých výrazných znakov a vlastnosti, si zaslúžia osobitné zaobchádzanie. Tieto zvieratá sa na základe laboratórnych výsledkov a údajov MSZTE, dostanú na vrchol rebríčka. 

 

8. Kontrola úžitkovosti a rebríček jedincov

Zvieratá zapísané v hlavnej a vedľajšej PK sú zaradené do rebríčkov na základe nasledovného vzorca:

 

Počet teliat / vek matky v dňoch * 10 000

 

Hodnotený býk sa v rámci rebríčka môže dostať vyššie len na základe výsledkov jeho dcér.

 

9. Tvorba šľachtiteľských a úžitkových chovov

 

9.1. Tvorba šľachtiteľského chovu

Vytvorenie šľachtiteľských chovov môže byť vykonané na základe názoru predstavenstva a chovateľskej komisie MSZTE. V týchto chovoch dbáme najmä na :

• odbornosť v chove, správnu výživu a profesionálny manažment počtu zvierat

• primerané použitie plemenného býka

• plynulé a bezchybné hlásenia údajov

• využitie elektronických databáz riadenia stáda

• označenie zvierat

• vedenie prvotnej evidencie 

• spolupráca pri výkone KÚMPaDK

• presné váženie pri odstave

• zvieratá s pôvodom potvrdeným DNA testom

• známy pôvod zvierat novo zaradených do stáda

• POP pre plemenné zvieratá

• kvalifikovaný personál

• priparovací plán pred každou pripúšťacou sezónou, kontrola jeho realizácie

• mladý dobytok vážiť vo veku 30 mesiacov

• produkcia mladých býčkov na odchov v centrálnej odchovni

• evidencia a zachovanie rodín

• odborne vedená selekcia v stáde

 

9.2. Úžitkové a produkčné chovy

Na kravy patriace do úžitkových a produkčných chov sa odporúča nasledovné:

• označenie zvierat (povinné)

• evidencia hmotnosti pri odstave

• pre efektivitu chovu je odporúčané využitie všeobecných produkčných zásad chovu mäsového dobytka

• využitie tesnej rotácie (na jeseň sa všetky prázdne kravy predajú) je často využívaná v chovoch zameraný na produkciu jatočných zvierat, a zabezpečí 100 % telenie v nasledujúcej sezóne.

• pri krížencoch sa odporúča odrohovanie (ľahšia manipulácia a predajnosť)

• kríženie je povolené na produkciu tovaru s podmienkou, že kríženec nie je využitý na ďalšiu plemenitbu

 

10. Pravidlá pri likvidácii chovu alebo subpopulácie

Ak sa chovateľ rozhodne ukončiť chov a zlikvidovať stádo, musí túto skutočnosť nahlásiť MSZTE. MSZTE využije dostupné údaje a podnikne kroky pre zachovanie zvierat s ohľadom na udržanie a zachovanie genetickej rôznorodosti plemena, tak aby nebola znížená. Likvidácia chovu bez nahlásenia na MSZTE spôsobí okamžité vylúčenie z MSZTE.

 

11. Rozsah zisťovania známych chýb a osobitostí 

ZCHMD bude uplatňovať také opatrenia, ktoré zaistia účinnú elimináciu genetických chýb a osobitostí bez významnejšieho zníženia genetického zisku. Zisťovanie známych chýb a osobitostí bude realizované na základe podkladov zo špecializovaných pracovísk. Pritom bude rešpektovať postupy realizované v zahraničných populáciách. Rozsah sledovaných chýb a osobitostí bude rozširovaný podľa potrieb v súvislosti so stupňom poznania.

 

12. Spôsob vyhodnocovania výsledkov šľachtenia plemena

Vyhodnocovanie realizácie šľachtiteľského programu a porovnanie dlhodobého vývoja vyhodnocuje Rada plemennej knihy na základe „Výsledkov kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojčiacich kráv“. Výsledky KÚMPaDK zverejňuje poverená organizácia na základe dát z kontroly úžitkovosti. Zverejňovanie je realizované formou tlačenej publikácie alebo vo forme umožňujúcej vzdialený prístup – na webových stránkach.

 

13. Všeobecné ustanovenia

 Súčasťou tohto šľachtiteľského programu je: „Štatút plemennej knihy plemena maďarský stepný dobytok“. Sporné prípady súvisiace s týmto šľachtiteľským programom rieši a rozhodnutie vydáva Rada plemennej knihy mäsového dobytka pri ZCHMD. 

 

V Ivanke pri Nitre, dňa 26.04.2017