Pôvodom americké plemeno je charakteristické svojimi nápadne dlhými rohami, podľa ktorých dostalo svoj názov (long - dlhý, horn - roh). V jeho žilách koluje americká história, je to plemeno Divokého západu, ale medzi americkými chovateľmi nie je obľúbené iba z nostalgie. Toto plemeno a prvá populácia dobytka v Severnej Amerike vznikla z jedincov dovezených do novo objavenej Ameriky európskymi moreplavcami zo Španielska roku 1493. Potomkovia tohto dlho rohého plemena vytvorili prvú populáciu dobytka v Severnej Amerike. Potulovali sa po severnom Mexiku a Texase cez 300 rokov. V priebehu tejto doby sa krížili s pár kusmi kráv väčšinou severoeurópskych plemien, ktoré sem doviezli prvý anglo-americký osadníci. Ich početné stavy sa významne zvýšili, a vytvorili tak základ väčšiny neskôr chovaného dobytka v Strednej a Severnej Amerike.

Zmienený rozvoj longhorni dosiahli behom občianskej vojny. Bojaschopní muži opustili svoje farmy a odišli bojovať. Takto oslabené ranče boli zpustošené nájazdmi indiánov. Tunajší ľudia, rozohnaný panikou a nepriaznivými klimatickými podmienkami, ponechali farmy a pasúci sa dobytok svojmu osudu. Stáda sa rozrastali, jedince rástli potulujúc sa po texaských planinách uvoľnených zníženými stavmi bizónov. Do konca vojny ich počet narástol približne na 5 miliónov. Tento texaský dobytok mal dlhé nohy, vysoké telo a končatiny prispôsobené k rýchlemu behu. Dlhé hlavy, vzdorný výraz a dlhé rohy boli príčinou jeho hrozivého vzhľadu. Drsné klimatické podmienky z nich urobili odolné a sebestačné zvieratá, ktoré dokázali ujsť neuveriteľné vzdialenosti bez vody, preplávať rieky, prežiť púštne horúčavy i kruté zimy a pritom sa množiť a dobre prospievať. Dlhé roky divokého spôsobu života vytvorila z longhornských býkov najobávanejšie stvorenia v tedajšom Texase. Agresivita ich uchránila ako pred predátormi, tak pred Indiánmi. Ich dlhé a ostré rohy, svalnaté telo a rýchlosť s akou sa dokázali pohybovať ich robili nebezpečnými a nekontrolovateľnými. Keď sa stretli dva býky bolo isté, že dôjde k boju na život a na smrť. Proti týmto býkom mal šancu obstáť len veľmi dobre vyzbrojený pastier.

Po skončení vojny sa bojovníci vrátili domov, kde našli opustené farmy, neobrobené polia a zdivočený dobytok, ktorý sa stal skoro významným zdrojom ich príjmov. Predaj dobytka bol dôležitý pre rozvoj texaskej povojnovej ekonomiky a záchranou pred hroziacim krachom. V ďalšom štvrťstoročí bolo vtedy už desaťmiliónové stádo prehnané na sever, kde boli lepšie pastviny alebo odvezené priamo na chudobný východ. Sťahovanie nebezpečného a divokého dobytka bolo v podstate bojom medzi človekom, zvieraťom i prírodou a dalo vzniknúť legende o kovbojoch Divokého západu.

Tato zlatá éra longhornov skončila po roku 1900. Objavením ropy prestalo byť poľnohospodárstvo hlavným zdrojom príjmov, farmári intenzívne dovážali anglický a indický dobytok ku "zlepšeniu" kvality mäsa, začali orať pôdu a oplocovať pastviny. Intenzívne kríženie a zmena životných podmienok boli hlavnými dôvodmi, ktoré priviedli longhorny skoro k vyhubeniu. V roku 1927 federálna vláda urobila prvé kroky k ich záchrane a tým i ochrane časti amerického dedičstva. Zo zastaných kusov založili stádo v Oklahome, ktoré sa neskôr stalo hlavným zdrojom genetického materiálu tohto plemena. Druhé stádo bolo založené v chránenej oblasti v Nebrasce. Vďaka niekoľkým nadšencom a pomocou vlády sa podarilo tento dobytok zachrániť. Postupom času stále viac farmárov začalo vďaka kvalite plemena zvyšovať stavy texaských longhornov vo svojich stádach.

Rastúci počet chovateľov využívajúcich toto húževnaté plemeno viedlo k potrebe zavedenia plemenných štandardov. V roku 1964 sa v Oklahome sformovala Asociácia chovateľov plemena longhorn v Amerike, čím začala novodobá histórie plemena.

Medzi významné vlastnosti plemena patrí jeho nenáročnosť na chov, spočívajúca v sebestačnosti a odolnosti ako voči výkyvom počasia, tak voči parazitom a chorobám. Napríklad ich koža je hrubšia, čím poskytuje lepšiu ochranu pred bodavým hmyzom. Výskumy tiež dokázali geneticky podmienenú odolnosť voči zápalom spojiviek, zápalom dýchacieho ústrojenstva, plynatosti a hnilobe paznechtov, ktoré obvykle trápia európske plemená. Nie je teda nutná tak častá veterinárna starostlivosť. Longhorn nevyžaduje neustálu prítomnosť človeka ani v období telenia, pretože pôrody bývajú bez komplikácii. 97 % jalovíc privedie na svet zdravé teľa bez asistencie človeka už pred druhým rokom života. Ľahké telenie je umožnené telesnou stavbou (o 20 % priestornejšia panvová oblasť) a nižšia pôrodná hmotnosť teliat (čistokrvné býčky vážia pri narodení v priemere 27 kg, jalovičky 25 kg). Nižšiu váhu pri pôrode, ale dokážu teľatá rýchlo dohnať. Teľatá majú úzku hlavu a obvod hrudníka, čo činí pôrod menej traumatickým a kravy sú tak schopné skôr sa vrátiť do reprodukcie. Vďaka tejto vlastnosti mnoho chovateľov využíva longhornské býky k pripúšťaniu jalovíc alebo kráv s malým telesným rámcom, aby predošli problémom a úhynom pri telení. Longhornské kravy majú vynikajúce materské vlastnosti. Dokážu účinne brániť teľatá, čím minimalizujú straty spôsobené predátormi.

Najdôležitejšou vlastností tohto plemena je vysoká plodnosť. Kravy rodia v 99 % živé a zdravé teľaťa a býky majú vyššiu koncentráciu spermií v ejakuláte porovnaním s býkmi ostatných plemien. Ďalším znakom je ranosť a dlhovekosť. Kravy sú schopné dať 20 a viac teliat za život a sú známe býky, ktoré pripúšťali plemennice i vo svojich 21 rokoch. Obvykle sa zvieratá dožívajú dvadsať a viac rokov, čo šetrí náklady chovateľom na obnovu stáda a umožňuje každoročne predať viac teliat.

Niemenej dôležitá je nenáročnosť na kvalitu kŕmenia. Spásajú širšie spektrum tráv, rastlín i burín než väčšina ostatných plemien. Dokážu využiť i menej výživné a zaburinené pozemky, nie je teda treba každoročné hnojenie a postreky ku zvýšeniu produkcie. Je dokázané, že mäso longhornov pasúcich sa na chemicky neošetrovaných porastoch obsahuje menej cholesterolu než biele hydinové mäso. Tiež mäso pasúceho sa dobytka obsahuje viac omega 3 mastných kyselín, vitamínu E, kyseliny linoleovej a beta-karoténu než jedinci s jadrovým krmivom v kŕmnej dávke. Uvedené látky sú veľmi dôležité vo výžive človeka najmä pre správnu funkciu nervového a kardiovaskulárneho systému. Zvieratá produkujúce mäso prirodzene chudé s nízkym obsahom tuku, je veľmi chutné a má peknú svetlo červenú farbu.

Zástupcovia tohto dlho rohého dobytka sú od prírody vytrvalí, otužilí a nenároční. Tieto a ďalšie vlastnosti šetrí chovateľom čas i náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na ich chov.

Pred rokom 1930 bolo vytvorených 7 hlavných vývojových línií: Butler, Wichita Refuge, Peeler, Wright, Philips, Yates a Marks. Dnešný longhorni sú potomkovia jednej z týchto línií, alebo ich vzájomných kombinácií. Zakladatelia línií, podľa ktorých sú tiež pomenovaný, vyhľadávali zvieratá pre svoj chov podľa rôznych subjektívnych kritérií. Butler vo východnom Texase šľachtil predovšetkým na dĺžku a tvar rohov, u jedincov z línie Wichita Refuge bol kladený dôraz na zachovanie starých tradičných charakteristík, takže plemeno nie je známe ani farebnosťou, ani príliš dlhými rohami. Býky vážili od 495 kg do 630 kg pri výške okolo 1,4 metra, s dĺžkou rohov iba meter. Dbalo sa predovšetkým, aby nedošlo ku kríženiu s európskymi plemenami. Línia Wright je jedna z najznámejších línii prísne čistokrvného longhorna. Kravy museli mať dobre viditeľný pohlavný výraz, pravidelný krk a priamy chrbát. Vyberali sa príliš vysoké jedince s dlhým telom a ušľachtilým výrazom. Uprednostňované bolo sivé a červené sfarbenie s líniou cez chrbát. Oproti tomu pán Peeler pre svoju líniu vyberal zas najdivokejšie zvieratá, pretože svoje stádo choval v polo púštnych podmienkach plných predátorov. Zvieratá tejto línie boli veľkého telesného rámca, s dobre utváraným vemenom a vysoko plodnými kravami, ktoré dávali väčšie a silnejšie teľatá. Peeler sa priatelil s Yatesem, od ktorého bral plemenný materiál, pomocou ktorého dával do svojej populácie väčšie osvalenie typické pre jeho výberovú línii. Yates línia vychádza zo zvierat dovezených z Mexika a považuje sa za jednu z najčistokrvnejších s najmenším podielom krvi britských plemien. Bol to dobytok skôr väčšieho telesného rámca, bez chybnej stavby tela, s dobrou mliečnosťou kráv a výborným materským inštinktom. Avšak po smrti zakladateľa sa stádo rozptýlilo a dnes už pravdepodobne nenájdeme žiadneho čistokrvného jedinca tejto línie. Philips línia bola založená blízko západnej Kolumbie pánom J. G. Philipsem a jeho synom, ktorý spoločne s Peelerem vyhľadávali po chránených parkoch pôvodné longhorny. Philips uprednostňoval dobytok s dlhým telom a úzkou dlhou hlavou. Medzi charakteristiky línie patrilo štandardné sfarbenie, dobré osvalenie a dlhé rohy. Línia Marks od západného Houstonu už takmer zanikla, bola charakteristická pestrou škálou sfarbení a zatočenými rohami. Dôraz bol kladený na vysokú plodnosť. Longorni tejto línie boli kľudný a učenliví, vhodný k jazde, tak i k ťahu. Stádo skoro vyhynulo po napadnutí brucelózou, takže jedinci z tejto línie sú dnes veľmi vzácny.

Plemeno texas longhorn sa vyznačuje tak vysokou variabilitou génov, že je nazývané genetickým zlatým dolom. Tato variabilita zaisťuje ochranu pred genetickou degradáciou, ktorá pramení z génovej uniformity dnešných moderných plemien. Populácia longhorna ako zásobárňa unikátnych a variabilných génov je tím cennejšie, čím väčší tlak vyvíja rýchlo sa meniaca ekonomika, ktorá reaguje na potreby a požiadavka trhu - v tomto prípade v súvislosti so živočíšnou výrobou, respektíve chovom dobytka.

Genetický potenciál longhornov zahrňuje predovšetkým gény pre vysokú plodnosť, ľahké telenie, rezistencia voči chorobám a parazitom a dlhovekosť. Americký farmári longhorny používajú ku kríženiu s jedincami európskych plemien, aby si zaistili vysoko životaschopné teľatá s vyššími váhovými prírastkami.

Plemeno je rozšírené prevažne v severnej Amerike - skoro vo všetkých štátoch USA a také v niektorých oblastiach Kanady. So zástupcami tohto plemena sa môžeme ďalej stretnúť v Austrálii, Mexiku, Anglicku, Nemecku, Taliansku, Francúzsku i Dánsku. Pri súčasnom trende a stúpajúcej obľube tohto plemena sa budú jeho stavy zvyšovať a bude sa rozširovať i do ďalších krajín sveta.

Počítadlo návštev

Dnes 28

Včera 47

Týždenne 75

Mesačne 1020

Spolu 354110