Svetové trendy a smery šlachtenia
Vdaka rozšíreniu zvierat do ostatných oblastí sa tiež znacne zvýšil pocet chovov. Od roku 1979 do roku 1988 sa pocet kráv plemena BA zvýšil z pôvodných 175.000 na 256.000, co je o viac ako 48 % (5 % za jeden rok). Scítanie v roku 1991 ukázalo, že v tejto dobe bolo vo Francúzsku takmer 300.000 kráv tohto plemena. Podla výsledkov kontroly úžitkovosti za rok 2004 bol celkový stav kráv vo Francúzsku 470.000 kusov, z toho v kontrole úžitkovosti je zapojených 122.577 kusov.

Vývoj stavov v SR
Chov BA bol na Slovensku založený len na importe jalovíc a inseminacných dávok (dalej len ,,ID“) z Francúzska. Prvý import 10 ks jalovíc sa uskutocnil v roku 1994 pre chovatela PD Trencianska Turná. Plemenné zvieratá z tohto chovu boli postupne uplatnované u dalších chovatelov ako sú Agroosivo – Úsvit s r.o. Poprad Matejovce, Agrochov Jánovce s r.o., Gonda Radovan SHR Nová Bana, PD Hlohovec, RD Servis s r.o. Cižatice a další. PD Trencianska Turná bolo v roku 2000 uznané za šlachtitelský chov, ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj chovu BA na Slovensku. V kontrole úžitkovosti dosahuje najlepšie výsledky a má výbornú mäsovú úžitkovost co však nie je zárukou rozširovania plemena. Priebeh lahkých pôrodov na celkovom telení je významným ukazovatelom ekonomiky chovu mäsového dobytka. V našich podmienkach sú dosahované porovnatelné výsledky pri porovnaní s krajinou pôvodu Francúzskom. Vyšší podiel strát je preto potrebné hladat v horšej príprave kráv na pôrod, prípadne iné zootechnické nedostatky.

Chovný cieľ a štandard plemena
Chovný cieľ
Chovný ciel a šlachtitelský program sa vztahuje na obdobie najbližších piatich rokov, co je zhruba do roku 2014 a s výhladom na dalšie obdobie. Tak ako u všetkých mäsových plemien je i u BA hlavným cielom šlachtenie a zvyšovanie mäsovej úžitkovosti zvierat, ale tiež zlepšovanie maternálnych vlastností.

Cielom šlachtenia BA je:
– Zvyšovanie mäsovej úžitkovosti – zlepšovanie osvalenia a rozvoj kostry
– Udržovanie maternálnych vlastností – zvlášt produkcné ukazovatele a mliecnost
– Udržovanie tých vhodných vlastností plemena, ktoré ho robia odlišné typom – a to ako u krížencov tak aj cistokrvných zvierat (telacie mäso, odstav, mladé býcky, jalovice a vyradené kravy)

V rámci šlachtenia sa žiada rešpektovat pri výbere dva resp. tri úžitkové typy:
a) chovný úžitkový typ s dôrazom na materské vlastnosti (produkcné ukazovatele a plemenné hodnoty v maternálnom efekte)
b) mäsový úžitkový typ s dôrazom na rastové vlastnosti a mäsovú úžitkovost (vyjadrené plemennou hodnotou pre rast v priamom efekte a plemennou hodnotou pre osvalenie)

U obidvoch úžitkových typov je potrebné sledovat ukazovatele, ktoré sú rozhodujúce pre lahké pôrody. Podmienky pre zaradenie zvierat do jednotlivých úžitkových typov sú upravované podla stavu populácie a poctu plemenných zvierat. Podmienky pre zaradenie do príslušnej triedy vyhlasuje rada plemennej knihy (dalej len ,,PK“) plemena BA. Vyhlásené podmienky zostávajú v platnosti minimálne 1 rok od dátumu vyhlásenia.

Základné parametre chovného cieľa
Produkčné ukazovatele
Dobrá reprodukcia a plodnost je u všetkých mäsových plemien dobytka rozhodujúcim predpokladom ekonomiky chovu. Na ich výsledkoch vyjadrených v konecnej fáze poctom živo narodených teliat sa podielajú rovnakou mierou obidve pohlavia, teda ako plemennice tak aj plemenníky. Objektívnym kritériom hodnotenia plodnosti je predovšetkým pocet telných plemenníc a pocet živo narodených teliat na 100 kráv základného stáda. Okrem genetických predpokladov je však reprodukcia v nemalej miere ovplyvnená aj dalšími cinitelmi ako je zdravotný stav, úroven výživy zvierat a spôsob ich odchovu. Pre rentabilitu chovu je potrebné odchovat aspon 95 teliat na 100 kráv základného stáda pri medziobdobí okolo 365 dní. Na zaistenie dostatocného poctu zvierat na úcely cistokrvnej plemenitby aj úžitkového kríženia je potrebné využívat všetky dostupné spôsoby reprodukcie, ktoré vyhovujú systému chovu mäsových plemien.

Plemennice
a) počet odchovaných teliat – podla súcasnej úrovne chovu je reálne dosiahnut 95 % narodených teliat na 100 kráv základného stáda a 88 až 90 odstavených teliat na 100 kráv
b) lahkost telenia – stabilizácia výsledkov na úrovni 92 – 94 % lahkých pôrodov
c) vek pri 1.otelení – plemeno BA patrí medzi neskoršie plemená; z tohto dôvodu je cielom šlachtenia dosiahnut vek pri prvom otelení od 30 do 40 mesiacov.
d) priemerné medziobdobie – s ohladom na dosahovanú natalitu je cielom priemerné medziobdobie 350 – 420 dní. Pri hodnotení tohto ukazovatela je treba zohladnit využitie embryotransféru a vyšší vek pri prvom otelení oproti niektorým plemenám – ten musí byt v chove kompenzovaný dlhovekostou – krava by za život mala dat 6 až 8 teliat (mimo embryotransféru ).

Využitie všetkých uvedených produkcných ukazovatelov pri šlachtení plemena je treba realizovat do roku 2014.

Plemenné býky
a) býk v inseminácii – hodnotený podla indexu plodnosti (minimálne 90 %) na základe podkladov centrálnej evidencie.
b) býk v prirodzenej plemenitbe -pocet plemenníc v závislosti na dlžke pripúštacieho obdobia na základe podkladov z kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv (dalej len ,,KUMD a DK“), prípadne centrálneho registra plemenárskych údajov. Hodnotenie podla indexu oplodnenia v rámci plemena (minimálne 90 %).
c) hodnotenie priebehu pôrodu –na základe výsledkov KUMD a DK. Býky, ktoré vykazujú na základe výsledkov kontroly dedicnosti tažšie pôrody, nepoužívat v dalšej plemenitbe.

Vyhodnotiť ukazovatele a stanovit dalšie postupy je v kompetencii Rady PK BA.

Rastová schopnosť
a) hodnotenie rastovej schopnosti – systém zistovania hmotnosti vychádza z metodiky KUMD a DK a výsledky sú využívané pre stanovenie plemenných hodnôt (hmotnost prinarodení, v 120, 210 a 365 dnoch) zvierat
b) výkrmová schopnost a jatocné výsledky

– pre hodnotenie tohto ukazovatela je potrebné využívat výsledky zabití a klasifikácie zvierat pomocou SEUROP a ich evidencie v rámci centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (dalej len ,,CE HZ“)
– cielom je zatriedenie cistokrvných býkov minimálne do triedy „E 2,3“ u krížencov úmerne podielu krvi BA do triedy „U 2,3“ , podobné výsledky by mali byt dosahované u jalovíc a kráv
– jatocná výtažnost u býkov cistokrvných je 63 % a viac u kráv, jalovíc 58 % a viac

Hodnotenie exteriéru
Hodnotenie exteriéru je vykonávané odborne spôsobilou osobou (dalej len ,,hodnotitel “) ZCHMD podla „Metodiky popisu a hodnotenia exteriéru mäsových plemien dobytka“ a je evidované v databáze KUMD a DK ZCHMD. S výsledkom hodnotenia zvierata je chovatel oboznámený prostredníctvom tlacenej zostavy, ktorá obsahuje identifikacné údaje zvierata a chovatela, bodové hodnotenie jedinca, výšku v krížoch, hmotnost v den váženia, meno hodnotitela a dátum bonitácie. Hlavným selekcným kritériom pri posudzovaní exteriéru zvierat plemena BA budú znaky vymedzené plemenným štandardom. Kategórie a vek pri hodnotení stanovuje Rada PK BA.

Súcastou „Metodiky popisu a hodnotenia exteriéru mäsových plemien dobytka“ je v prílohe šlachtitelského programu (vid. tabulková cast za textom) bodové hodnotenie výšky v krížoch a hmotnosti pre jednotlivé kategórie vztahujúce sa k veku a pohlaviu.

Hodnotené sú tieto kategórie (vo veku):
telatá – v stupni kontroly úžitkovosti (dalej len ,,KU“) „A“ vo veku 171 – 290 dní, v stupni „B“ vo veku 171 – 250 dní,
jalovice* a) vo veku 330 až 440 dní,
b) vo veku 690 až 800 dní (*v jednej z uvedených vekových kategórií),
kravy – po 1. a 3. otelení (hodnotenie kráv je vykonávané prevažne v období október až december),
plemenné býky – pri základnom výbere a vo veku 30 až 40 mesiacov.

Štandard plemena
Plemeno BA patrí medzi mäsové plemená, ktoré sú prvý krát pripúštané v dvoch a telia sa v troch rokoch. Zvieratá sú velkého telesného rámca s väcšou dlžkou trupu a harmonickou stavbou tela. Silná a pevná kostra tvorí podklad pre výrazné oblé osvalenie. Hmotnost dospelých zvierat sa pohybuje medzi 1200 až 1500 kg u býkov a medzi 800 až 1100 kg u kráv.
Sfarbenie jednofarebné – farba pšenice od svetlej po tmavú. V okolí ocí a mulca, medzi stehnami, na bruchu a na sponkách môže byt svetlejšia, ale v pravidelných pruhoch.
Sliznica naružovelá bez nahnedlých škvrn
Hlava primerane dlhá, trojuholníková s primerane širokým celom a rovným alebo mierne konvexným profilom; rohy gulaté, svetlé, s tmavšími koncami; oci výrazné; uši stredné, málo ochlpené; široký mulec
Krk stredne dlhý, osvalený a u dospelých zvierat s výrazným lalokom
Hrudník hlboký s dobre osvaleným plecom, rebrá okrúhle, zvierajúce s chrbtom temer pravý uhol
Chrbát dlhý, rovný, široký, dobre osvalený, bedrová krajina široká a priestranná, spodná línia brucha je rovnobežná s chrbtom
Zadok dlhý, široký, prípustný je aj mierny sklon, stehno vyhladené, ale velmi široké a zavalité, dlžka je vždy väcšia ako šírka
Panva s dobrými šírkovými a dlžkovými rozmermi, správny sklon a požadovaná dlžka krížovej kosti (mierne zdvihnutá krížová kost je tolerovaná)
Koncatiny korektné, dobre stavané, paznechty pevné so zodpovedajúcim množstvom paznechtnej hmoty
Koža stredne silná, pružná, s priesvitom svalstva, zvlášt na stehne a pleci
Vemeno dobre vyvinuté
Temperament kludný, vyrovnaná povaha

Vylucujúce znaky pre zápis do PK
– všetky genetické deformácie
– odchýlky od sfarbenia sliznice a srsti
– nervózna alebo rabiátna povaha
– v rámci lineárneho hodnotenia v jednom z ukazovatelov hodnotenia 1 bod

Pre zápis zvierata do PK je rozhodujúce hodnotenie, ktoré bolo vykonané najbližšie k dátumu podania žiadosti o zápis.

Ciele plemenného štandardu

Kategória	Hmotnosť vo veku (kg)			Hmotnosť	Výška
	120 dní	210 dní	365 dní	( kg)	v krížoch (cm)
Býčky	180	290	470	x	130
Jalovičky	170	250	360	x	128
Prvôstky (do 40 mesiacov)	x	x	x	600	138
Kravy (po 3 otelení)	x	x	x	750	141
Plem. býky nad 3 roky	x	x	x	1100	155

Selekčný program

Selekčný program je súbor opatrení, ktorý má za ciel na základe objektívne zistených vlastností exteriéru, rastovej schopnosti a úžitkových vlastností vyberat pre plemenitbu prednostne tie zvieratá, ktorých uplatnenie v populácii smeruje k naplneniu chovného ciela. Pretože sa populácia ako celok vyvíja, menia sa priebežne i konkrétne požiadavky selekcného programu.

O úspešnej realizácii šlachtitelského programu rozhoduje miera uplatnovaného selekcného programu. Ten je realizovaný pomocou pozitívneho výberu jedincov, ktorí sa v danej populácii výrazne uplatnujú. Jedná sa predovšetkým o matky býkov, otcov dalšej generácie býkov a mladé plemenné býky.

Matky býkov

Ako matky býkov môžu byt vyberané kravy alebo jalovice, ktoré svojou typologickou vyrovnanostou a vysokou vlastnou úžitkovostou patria medzi najlepšie v plemene BA a sú využívané predovšetkým na produkciu plemenných býkov, prenosom embryí atd. Matky býkov sú vyberané hodnotitelmi plemenníc ZCHMD menovaný MP SR, v chovoch s cistokrvnou plemenitbou zapojených do KUMD a DK stupna „A“.

Všeobecné podmienky pre výber matiek býkov
– zápis v oddiele „A“ PK
– dobrý zdravotný stav

Pripúštanie matiek býkov prebieha cielene s využitím špickových býkov (vybraných otcov býkov) z inseminácie a prirodzenej plemenitby. Príslušné kritéria selekcie pre všetky rozhodujúce oblasti, tj. produkcné ukazovatele, lineárne hodnotenie exteriéru a plemennú hodnotu, stanoví rada PK plemena BA a to na základe priemerných výsledkov populácie.

Otcovia býkov
Otcovia býkov predstavujú najvyššiu kategóriu v rámci plemena. Výber otcov býkov sa vykonáva v súlade s cielmi šlachtenia plemena BA. Pri tomto výbere je zrejmé, že menšia cast produkcie synov bude využitá v cistokrvnej plemenitbe a podstatne väcšia cast v úžitkovom krížení s ostatnými plemenami.

Všeobecné podmienky pre výber otcov býkov
– zápis do PK plemena BA v oddiele A
– dobrý zdravotný stav

Výber otcov býkov je zaistovaný z
– býkov inseminacných
– býkov z prirodzenej plemenitby

Produkcia a výber býkov do plemenitby

Odchov plemenných býčkov
Odchov mladých plemenných býkov sa vykonáva na odchovni plemenných býkov (dalej len ,,OPB“) alebou chovatela.Kritéria pre výber býckov do odchovu bude upresnovat Rada PK plemena BA.

Všeobecné podmienky pre výber býcka do odchovu
– Pochádza od vybraných rodicov z chovu zapojených do KUMD a DK stupna „A“
– Býcek splna kritéria pre výber býckov do odchovu, vyhlásené Radou PK
– Má overený pôvod v súlade s platnou legislatívou
– Zdravý býcek zodpovedajúci podmienkam kontroly dedicnosti zdravia (dalej len ,,KDZ“)
– Splna štandard plemena

Odchov a skúšky vlastnej rastovej schopnosti býkov
Odchov v OPB
Cielom odchovu plemenných býckov narodených zo zámerného pripárovania je testovanie ich vlastnej úžitkovosti za štandardných podmienok. Prevádzka a podmienky odchovu sa riadia podla „Metodiky pre odchov a skúšky vlastnej úžitkovosti býkov mäsových plemien dobytka“. Spracovanie vyhodnocovanie výsledkov odchovu je prevádzané centrálne, výsledky skúšok vlastnej úžitkovosti sú podkladom pre selekciu. Základné výbery býkov prebiehajú spravidla na odchovniach plemenných býkov v OPB.

Odchov býkov u chovatela
Výberu býkov u chovatela sa zúcastnia všetky vybrané mladé plemenné býcky, ktoré sú na odchov u chovatela prihlásené. Spracovanie a vyhodnocovanie výsledkov výberu u chovatela je vykonávané centrálne v spolupráci so ZCHMD. Výbery býkov u chovatela sa riadia pokynmi, ktoré pre každý rok vydáva ZCHMD v spolupráci s Radou PK BA.

Selekčné kritéria pre výber býkov do plemenitby
Odchov v OPB
– býček musí zodpovedat požiadavkám štandardu plemena
– selekčné kritéria budú upresnované Radou PK BA

Odchov u chovatela
– býcek musí zodpovedat požiadavkám štandardu plemena
– selekcné kritériá budú upresnované Radou PK BA

Import býka zo zahranicia
Pôvod býka musí byt preukázaný podla platnej legislatívy SR. Pre zaradenie býka do plemenitby v SR musí byt plemenník ohodnotený a vybraný komisiou (vid. bod 6.3.).
– býcek musí zodpovedat požiadavkám štandardu plemena
– selekcné kritériá budú upresnované Radou PK BA

Spôsob a kritéria na hodnotenie a výber býkov do plemenitby
Býky sú hodnotené výberovou komisiou, ktorú podla zákona o šlachtení a plemenitbe § 8, odsek 1, zriaduje minister pôdohospodárstva SR (dalej len ,,minister“). Na návrh ZCHMD (§ 8, odsek 2 )predsedu a clenov výberovej komisie vymenúva a odvoláva minister, ktorý schvaluje aj štatút tejto komisie. V sporných prípadoch rozhodnutie výberovej komisie sa bude postupovat podla schváleného reklamacného poriadku ZCHMD. O každom výbere je vyhotovený „výberový protokol“, ktorý obsahuje hlavne údaje o:
– mieste a dátume výberu
– dátume narodenia
– údaje o chovatelovi a majitelovi býka
– zoznam clenov komisie
– identifikacné údaje býka
– výsledok lineárneho hodnotenia
– výsledok výberu:

1. Vybraný – do „Prirodzenej plemenitby a inseminácie“ (línia BDV, VBD,*)</strong
Pri hodnotení exteriéru pri základnom výbere je požadovaná minimálna hodnota 6 bodov v každom z 10 hodnotených ukazovatelov (povolené 1 x 5 bodov za velkost tela).
– do „Prirodzenej plemenitby“ (línia BDV*)
Vo všetkých ostatných prípadoch, kedy nie je splnená podmienka podla bodu 1.
2. Odročený
3. Vyradený alebo vyradený pred základným výberom (nevybraný do plemenitby)

* skratka platí až do vycerpania poradového císla ústredného registra vnútri línie (do císla 999). Po vycerpaní poradového císla bude línia nahradená iným abecedným písmenom, ktoré sa nenachádza v databáze štátnych registrov plemenných býkov.

– línia a pridelený štátny register (línia sa prideluje podla výsledku hodnotenia zvierata pri základnom výbere)
– prípadne dalšie údaje v súlade s platnou legislatívou

Testovanie a posudzovanie
Testovanie a posudzovanie je vykonávané podla „Metodiky kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv“, hodnotenie exteriéru je vykonávané podla metodiky pre „Lineárny popis a hodnotenie exteriéru mäsových plemien dobytka“. Základné metodické postupy testovania a posudzovania i odhadu plemenných hodnôt stanovuje Vyhláška MP SR c. 18/2001 Z. z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedicnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedicnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovnajška hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat.

Plemenné hodnoty
Odhad plemennej hodnoty (dalej len ,,PH“) je vykonávaný pomocou viacznakového modelu (individuálny model jedinca). Podla nameraných hodnôt v KUMD a DK je súbežne stanovená PH pre priamy efekt, PH pre maternálny efekt a u kráv hodnota pre trvalé materské prostredie. Vzhladom na to, že v kontrole úžitkovosti sú v jednotlivých chovoch evidované krížence s mäsovými plemenami, aj mäsové plemená, tvoria si s týmito jedincami navzájom vrstovníkov. Odhad PH je preto vykonávaný súbežne jedným výpoctom pre všetky plemená so zohladnením plemenných skupín a heterózneho efektu. Spôsob, systém a pocet vyhodnocovaných ukazovatelov v rámci výpoctu plemenných hodnôt sa môže menit a doplnat s ohladom na požiadavky rešpektujúce šlachtitelské postupy definované týmto šlachtitelským programom.

Hodnotené vlastnosti:
– priebeh pôrodu
– hmotnost pri narodení
– hmotnost vo veku 120 dní
– hmotnost vo veku 210 dní
– hmotnost vo veku 365 dní
– u býkov v OPB prírastok v teste
– lineárne hodnotenie exteriéru

Spôsob hodnotenia je popísaný modelovou rovnicou, v ktorej sú uvedené efekty genetické a efekty chovatelského prostredia, ktoré ovplyvnujú nameranú úžitkovost.

Výsledky kontroly dedicnosti sú publikované ako PH alebo ako relatívne plemenné hodnoty (dalej len ,,RPH“). Pre stanovenie RPH je využívaná štandardizovaná smerodajná odchýlka 10. Pokial publikovanie PH neupravuje samostatný predpis ZCHMD, stanovuje základné podmienky pre publikovanie výsledkov kontroly dedicnosti rada PK.

Relatívne plemenné hodnoty, ktoré sú publikované
Rastová schopnosť
– RPH pre priebeh pôrodu a hmotnost pri narodení v priamom efekte
– RPH pre rast v priamom efekte
– RPH pre priebeh pôrodu a hmotnost pri narodení v maternálnom efekte
– RPH pre rast v maternálnom efekte
– RPH pre prírastok v teste v OPB

Lineárne hodnotenie
– TR RPH pre telesný rámec
– KT RPH pre kapacitu tela
– OS RPH pre osvalenie
– UT RPH pre úžitkový typ

Spôsob vyhodnocovania výsledkov
Vyhodnotenie realizácie šlachtitelského programu a porovnanie dlhodobého vývoja vyhodnocuje Rada PK plemena BA v spolupráci so ZCHMD. Výsledky z KUMD a DK vykonáva poverená organizácia.

Všeobecné ustanovenia
Neoddelitelnou súcastou tohto šlachtitelského programu je metodika pre „Lineárny popis a hodnotenie exteriéru mäsových plemien dobytka“, „Metodika kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv “ , „Metodika pre odchov a skúšky vlastnej úžitkovosti býkov mäsových plemien dobytka“ a „ Štatút plemennej knihy Blonde d´Aquitaine“. Sporné prípady súvisiace s týmto šlachtitelským programom rieši a rozhodnutia vydáva Rada PK plemena BA.

1. Základné  východiská plemennej knihy

1.1. Právnym základom štatútu  plemennej knihy (ďalej len ,,Štatút PK“) je zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o šľachtení a plemenitbe“),Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 372/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka a o zmene vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 206/2007 Z. z. klasifikácii jatočne opracovaných tiel hovädzieho dobytka, jatočne opracovaných tiel oviec, o odbornej príprave a osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len ,,Vyhláška č. 372/2007“) a Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 18/2001 Z. z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovňajšku hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat ( ďalej len ,,vyhláška 18/2001“) a stanov Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku  (ďalej len „ZCHMD“).

1.2. Štatút PK bol vypracovaný v súlade s príslušnými záväznými smernicami a rozhodnutiami Rady Európskeho spoločenstva. Rešpektuje závery a odporúčania medzinárodných združení a federácií chovateľov mäsových plemien dobytka. Zakladá v tomto smere systém plemennej knihy  rovnocenný systémom platným v členských štátoch Európskej únie a vytvára tak predpoklady pre porovnateľnosť, všeobecné uznávanie výsledkov a produktov domáceho šľachtenia a je základným predpokladom pre medzinárodnú výmenu genofondu.

1.3. Štatút PK rešpektuje šľachtiteľský program plemena blonde d´Aquitaine s v SR (pre označenie zvierat tohto plemena evidovaných v SR sa používa skratka BA).

1.4. MP SR podľa § 6, odsek 3, zákona o šľachtení a plemenitbe priznalo ZCHMD postavenie uznanej chovateľskej organizácie. Podľa § 3, odsek 1, písmeno h je ZCHMD oprávnený viesť plemennú knihu a vykonávať činnosti v zmysle uvedeného zákona na základe rozhodnutia MP SR č. 984/1998-250.

2. Účel plemennej knihy a jej plnenie

2.1. Účelom plemennej knihy (ďalej len ,,PK“) je zabezpečovať cieľavedomé a sústavné zdokonaľovanie genetickej úrovne celej populácie plemena BA v žiaducom smere, sústavné zvyšovanie jej výkonnosti, hospodárnosti a súčasne i konkurenčnej schopnosti plemena.

2.2. Pre naplňovanie tohto účelu chovatelia plemena BA zriaďujú PK, ktorá:
– stanoví chovný cieľ a štandard plemena, programy a metódy šľachtenia, rozsah a metódy testovania a overovania vlastností a znakov na časovo určené obdobie, spravidla na dobu 10 rokov,
– usmerňuje, poprípade zaisťuje ich realizáciu, hodnotí priebeh šľachtenia a vývoj plemena,
– registruje chovy, plemenné zvieratá a ich potomstvo v PK,
– registruje a osvedčuje pôvod jedinca vrátane jeho plemenných hodnôt,
– stanoví parametre pre výber plemenných zvierat určených na reprodukciu populácie a zaisťuje ich výber,
– zverejňuje informácie o stave PK a hodnotách vybraných kategórií zvierat,
– výsledky jednotlivých chovov a údaje o jednotlivých zvieratách zverejňuje len so súhlasom majiteľa (okrem údajov zverejňovaných v katalógoch pri výstavách a výberoch plemenných býkov),
– spolupracuje so zahraničnými chovateľskými organizáciami plemena BA.

3. Vedenie plemennej knihy

3.1. ZCHMD  zaisťuje činnosť spojenú s vedením PK.

3.2. PK mäsových plemien dobytka je vedená formou počítačovej databázy. Je priebežne aktualizovaná preberaním údajov z prvotnej evidencie vedenej v chovoch zapísaných do RCH (register chovov) Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, údajov z kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv a údajov odhadu plemenných hodnôt, ak sú k dispozícii. Organizáciou poverenou vedením centrálneho registra plemenárskych údajov hospodárskych zvierat a výkonom kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv (dalej len KUMD a DK“) sú podla platného zákona o šlachtení a plemenitbe, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik ( dalej len ,,PS SR“).

3.3. Správa, údržba a novelizácia softvéru PK je zaistená v súčinnosti s vedením databázy ZCHMD. Zmeny softvéru je možno vykonať len so súhlasom ZCHMD.

4. Základné členenie plemennej knihy

4.1. PK sa člení:

4.1.1. Vnútorne na:
– oddiely podľa parametrov jednotlivých zvierat (pohlavia, úplnosti pôvodu a dedičného podielu plemena BA).

4.1.2. Funkčne na:
– register chovov (ďalej len ,,RCH“), pre evidenciu zapísaných a evidovaných chovov, riadnych a pridružených členov PK,
– vlastnú PK pre zápis jednotlivých býkov a kráv,
– plemenný register (ďalej len ,,PR“) pre registráciu potomstva zvierat zapísaných v PK.

Za zviera zapísané v PK sa považuje zviera zapísané v hlavnom oddiele PK, na zvieratá zapísané v ostatných oddieloch sa prihliada ako na zvieratá registrované.

4.2. Jednotlivé zvieratá sú v dobe zápisu do PK začleňované podľa svojho genotypu a ďalších hľadísk do jedného z oddielov, označovaných písmenami A, B, C. Začlenenie prebieha na základe kritérií uvedených v článku 5.2. Štatút PK. Oddiel A je označovaný ako hlavný oddiel PK. Oddiel B a C  ako prípravné oddiely PK.

4.3. V RCH sú evidované chovy, ktoré sa prihlásia za členov v PK, za podmienok uvedených v bode 5.1. Štatútu PK.

4.4. Do oddielu A sa zapisujú býky a kravy spoločne. Zapisujú sa do neho jednotlivé zvieratá z chovov evidovaných v RCH na základe prihlášky ich majiteľa, prípadne z jeho poverenia (ďalej len  ,,plná moc majiteľa“). Podmienky pre zápis jednotlivých zvierat do príslušných oddielov PK sú uvedené v bode 5. 2. Štatútu PK.

4.5. V PR je registrované potomstvo kráv z chovov evidovaných v PK. Podmienky pre registráciu sú uvedené v bode 5.3. Štatútu PK. Členenie do oddielov PK je vykonávané podľa 5.2.

4.6. Zvláštnu funkčnú, prípadne kvalitatívnu skupinu PK tvoria elitné zvieratá (napr. otcovia býkov a matky býkov, dlho produkčné kravy, zvieratá s mimoriadnou hodnotou). Sú vyberané podľa kritérií stanovených a aktualizovaných v záznamoch PK. Netvoria však samostatný oddiel PK.

5. Členenie plemennej knihy

5.1. Register chovov v PK

Chovy sú zapísané alebo evidované v PK na základe záväznej písomnej prihlášky majiteľa a záznamu v RCH.
– Za chov zapísaný v PK sa považuje súbor kráv plemena  BA jedného majiteľa, ustajnených v jednej maštali, alebo súbor maštalí jednej farmy, ktorý má aspoň jednu plemennicu zapísanú do PK v oddiele A.
– Za chov evidovaný v PK sa považuje súbor kráv plemena  BA a krížencov s týmto plemenom jedného majiteľa, ustajnených v jednej maštali, alebo súbor maštalí jednej farmy, ktorý má aspoň jednu plemennicu zapísanú do PK v oddiele B alebo C.

5.1.1. Všeobecné podmienky pre evidenciu chovov v registri PK

Podmienkou pre evidenciu v registri chovov je hlavne:
a) riadne vedenie a uchovávanie predpísaných dokladov podľa zákona SR 194/2008 Z. z. a vyhlášky č. 18/2001 Z. z.,
b) riadne a včasné označovanie zvierat trvalými ušnými značkami podľa ustanovenia bodu 8 tohto štatútu
c) overovanie pôvodu zvierat podľa ustanovenia bodu 9 tohto štatútu
d) umožniť pôsobenie a inšpekcie v chove PK a predkladať nimi požadované doklady

5.2. Podmienky pre zápis a spôsob zápisu do plemennej knihy

5.2.1. Býky

5.2.1.1. Do PK sa zapisujú býky jednotlivo, na základe prihlášky majiteľa a dokladov uvedených pod bodom č. 5.2.1.2. Býky, ktoré nespĺňajú uvedené podmienky, nemôžu byť do PK zapísané. Zápis do PK má trvalú platnosť.

5.2.1.2. Všeobecné podmienky pre zápis do PK

Pre zápis býkov do PK je nutné doložiť:
– potvrdenie o pôvode (ďalej len ,,POP“) vystavené zahraničnou organizáciou PK, pokiaľ nie je mladý býk zapísaný v PR, s minimálne dvoma generáciami predkov,
– výpis z PR,
– u dovezených býkov starších ako 5 rokov (resp. dovezenej spermy týchto býkov) výsledky vlastnej plemennej hodnoty (,,ďalej len ,,PH“) pokiaľ sú známe,
– overenie pôvodu podľa bodu 9,
– osvedčenie k plemenitbe vydané rozhodnutím výberovej komisie,
– pridelené označenie a číslo štátneho registra býkov, ktorý pridelila organizácia poverená vedením ústrednej evidencie.

5.2.1.3. Podmienky pre zápis do oddielov PK

Pre zápis do príslušných oddielov PK platia tieto podmienky:
Oddiel A: Plemenná príslušnosť M 1 (bod 7 Štatútu PK), dve generácie predkov zapísaných alebo registrovaných v PK rovnakého plemena v SR, alebo v zahraničí.
Oddiel B: Plemenná príslušnosť M 1 (bod 7 Štatútu PK), dve generácie predkov zapísaných alebo registrovaných v PK rovnakého plemena v SR, alebo v zahraničí. Do tohto oddielu sú preradené býky z oddielu A v prípade, že potomstvo týchto býkov vykazuje genetické chyby podľa kontroly dedičnosti zdravia, alebo potomstvo vykazuje exteriérové chyby v rozpore so štandardom.

5.2.2. Kravy

5.2.2.1. Zápis do PK

Kravy sa zapisujú jednotlivo, za podmienok uvedených v bode 5.2.2.2. a na základe prihlášky chovu a jednotlivých zvierat do PK a záznamu do registra chovov. Vylúčenie nevhodných kráv pre vstup do PK bude označené v evidencii KUMD a DK. Zápis do PK má trvalú platnosť.

5.2.2.2. Všeobecné podmienky pre zápis do PK

Do PK sa zapisujú kravy z chovov zapísaných alebo evidovaných v RCH, pochádzajúce z vlastného chovu, alebo získané z iného evidovaného chovu. Ďalej sa zapisujú importované plemennice mäsového plemena zapísané v PK v krajine svojho pôvodu, s overeným POP. Kravy z neevidovaných chovov môžu byť zapísané len do prípravných oddielov B a C.

5.2.2.3. Podmienky pre zápis do oddielu PK

Pre zápis kráv do príslušných oddielov PK platia tieto podmienky:

Hlavný oddiel PK

oddiel A:
– plemenná príslušnosť Ml (bod 7 Štatútu PK),
– rodičia a prarodičia zapísaní v plemennej knihe v SR alebo v zahraničí, zaradenie zodpovedá oddielom PK v SR. Pokiaľ je matka zapísaná v oddiele B, musia byť dve generácie jej predkov zapísané v tomto oddiele. Potomstvo týchto zvierat musí zodpovedať štandardu plemena.

Prípravné oddiely PK

oddiel B:
– plemenná príslušnosť M1,
– rodičia a prarodičia registrovaní v PK v SR alebo v zahraničí, zaradenie zodpovedá oddielom PK v SR. Pokiaľ je matka v oddiele C, otec musí byť vždy aspoň v oddiele B. Plemennice plnia požiadavky na exteriér stanovený v štandarde plemena.

oddiel C:
– plemenná príslušnosť M2 až M4 (bod 7 Štatútu PK), otec zapísaný v oddiele A až B, matka nespĺňa podmienky pre zápis do oddielu B alebo nemusí byť registrovaná v prípravnom oddiele PK

5.2.2.4. Rada PK plemena BA môže odmietnuť zápis do PK samčieho i samičieho potomstva, ktoré nezodpovedá štandardu, prípadne preukazne zhoršuje úroveň svojho potomstva, ktoré nie je v súlade s programom a cieľom šľachtenia plemena.

5.3. Potomstvo

5.3.1. Uvedené v PR

Do PR sa zapisuje potomstvo kráv a býkov zapísaných v PK v tomto rozsahu:

Samičie potomstvo:
a) až do doby zápisu do PK,
b) alebo najmenej do 5 rokov veku, pokiaľ nebolo zaradené do KUMD a DK.

Samčie potomstvo:
a) určené majiteľom na ďalší chov až do doby výberu na plemenitbu,
b) alebo najmenej do 2 rokov veku, pokiaľ nebolo predvedené k základnému výberu.

Zaradenie zvierat do oddielov PK je podobné ako u býkov a kráv.

5.3.2. Všeobecné podmienky pre registráciu v PR

V PR sú registrované zvieratá, ktoré:
– pochádzajú z chovov zapísaných alebo evidovaných v RCH,
– sú riadne označené podľa platných predpisov,
– majú overený pôvod podľa ustanovenia bodu 9.1. štatútu PK.

5.4. Zvieratá zapísané podľa doterajšieho systému PK sa považujú za zapísané podľa tohto štatútu, ale budú začlenené do príslušných oddielov PK v zmysle tohto štatútu.

5.5. Údaje z KUMD a DK, reprodukcia a ďalšia evidencia uložená v databáze, alebo vedená v chovoch, sa považujú za údaje PK podľa tohto štatútu.

5.6. Zápis a začlenenie majú trvalú platnosť, okrem bodu 5.2.1.3.

6. Členstvo v plemennej knihe

Členmi PK mäsových plemien dobytka sú chovatelia, ktorí majú aspoň jednu plemennicu zapísanú do oddielu A. Chovatelia, ktorí majú plemennice zapísané v oddieloch B a C, môžu byť pridruženými členmi a pri hlasovaní majú poradný hlas.

7. Definícia plemena a označenie kódom

7.1. Za čistokrvné zviera sa považuje:
a) plemenný býk, ktorý spĺňa podmienky pre zápis do A až B oddielu PK,
b) plemennice, spĺňajúce podmienky pre zápis do A oddielu PK.

7.2. Pri zápise a registrácii zvierat v PK sa rozlišuje následná plemenná príslušnosť:
M1 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 96,80 % a viacej,
M2 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 93,75 % – 96,79 %,
M3 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 87,50 % – 93,74 %,
M4 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 75,00 % – 87,49 %,
M5 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 50,00 % – 74,99 %.

7.3. Kódové označenie uvedené v bode 7.2. sa používa vo všetkej plemenárskej dokumentácii.

7.4. Potomstvo týchto zvierat sa zaraďuje do PK podľa ustanovenia bodu 5.2. až 5.3. Štatútu PK.

7.5. Importované zvieratá s doloženým pôvodom a zapísané, či registrované v PK v krajine pôvodu sú na požiadanie majiteľa zapísané do príslušného oddielu PK. V tejto súvislosti môže Rada PK zo závažných dôvodov odmietnuť zápis či registráciu do PK. Za závažný dôvod sa považuje hlavne:
– zdravotný stav zvierat (po spresnení ŠVPS SR),
– alebo preukázaná nízka genetická úroveň zvierat vedúca k zhoršeniu výsledkov v populácii, ktorá nie je v súlade so šľachtiteľským programom, ktorý je nedeliteľnou súčasťou štatútu PK.

8. Označovanie dobytka v PK

8.1. Všetok dobytok mäsových plemien v SR je označovaný podľa Vyhlášky MP SR 372/2007 Z. z.

8.2. Zápis zvieraťa do PK sa označuje v databanke a vo všetkých záznamoch PK – 15 miestnym numerickým znakom, kde:

prvé 3 čísla – označujú číslo chovu v PK,

ďalších 12 čísel – je vlastným číslom zvieraťa z ušnej značky.

Toto číslo je označované ako číslo PK.

8.3. Zvieratá zapísané v zahraničných plemenných knihách sú v PK evidované pod číslom PK z krajiny pôvodu.

8.4. Pomenovanie plemenných býkov vyjadruje vzťah k ročníku narodenia. Mená zvierat narodených v roku 1992 a skôr, pri novom pomenovaní, začínajú začiatočným písmenom A  alebo B. Ročník narodenia 1993 začína písmenom C, ročník 1994 písmenom D a ďalej pokračujú v jednotlivých ročníkoch podľa poradia písmen v abecede (E, F, G, H, CH, I, J, K, L, M, N, O, P, R, S, T, U,V, Z). Po vyčerpaní tejto rady pokračuje označovanie ďalšieho ročníku od písmena A. Zvieratá evidované v zahraničných plemenných knihách sú evidované podľa mien, pod ktorými sú evidované v týchto knihách. U plemenníc nie je pomenovanie vyžadované.

8.5. Chovom registrovaným v RCH je pridelené ,,Evidenčné číslo chovu v RCH“. Evidenčné čísla v RCH slúžia pre vnútorné vedenie PK.

9. Stanovenie a overovanie pôvodu dobytka v PK a údajov o jeho hodnote

9.1. Východiskom pre stanovenie pôvodu dobytka je „Sprievodný doklad zvieraťa – pas“ a

„Register chovu“ vyhotovený z Centrálnej evidencie v súlade s Vyhláškou MP SR č. 372/2007 Z. z.

9.2. Hodnotenie údajov o teľnosti plemennice po býkovi uvedenom v preukaze plemennice a pôvod teľaťa sa povinne overujú testom paternity a maternity.

9.3. Pôvod zvierat overuje akreditované laboratórium v súlade s zaužívaným postupom ( test DNA alebo krvný typ):
– pri všetkých býkoch zaradených do plemenitby,
– pri všetkých plemenniciach používaných ako darkyne embryí,
– pri všetkých plemenniciach, od ktorých sa produkujú plemenné býky,
– náhodne vybranému potomstvu testovaných býkov,
– pri plemenniciach a potomstve narodeného po prenose embryí na žiadosť majiteľa alebo kontrolného orgánu PK,
– pri teľatách na žiadosť majiteľa býka alebo spermy
– u všetkých plemenníc pri žiadosti o zapísanie do hlavného oddielu PK.

9.4. Na účely zápisu zvierat resp. ich potomstva do PK sa vyžaduje:
– u býkov pri základnom výbere – u importovaných býkov – POP s dvomi známymi generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a výsledky kontroly dedičnosti (ďalej len ,,KD“) z krajiny pôvodu
– u býkov pri základnom výbere – u býkov z domácej produkcie – výpis z PK s dvomi známymi generáciami predkov overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom,
– u plemenníc – POP s dvomi známymi generáciami predkov overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom,
– u samičích pohlavných buniek a embryách – POP darkyne s dvomi známymi generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom.

9.5. Pre stanovenie pôvodu importovaných zvierat, spermy, samičích buniek a embryí sa pre účely zápisu zvierat, prípadne ich potomstva do PK vyžaduje:
– u býka – POP s dvomi generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a výsledky KD z krajiny pôvodu  pokiaľ sú tieto údaje v krajine pôvodu zisťované,
– u spermy – kópiu POP s dvomi generáciami predkov overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a výsledky KD býka z krajiny pôvodu – pokiaľ sú tieto údaje v krajine pôvodu zisťované,
– u plemenníc – POP s dvomi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom,
– u teľných plemenníc – POP s dvomi generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a kópiu POP použitého býka s overeným pôvodom v akreditovanom laboratóriu,
– u samičích pohlavných buniek a embryách – POP darkyne s dvomi generáciami predkov s overením  pôvodu akreditovaným laboratóriom a kópia POP otca s overením pôvodu akreditovaným laboratóriom.

POP musí byť potvrdené príslušnou PK krajiny pôvodu.

9.6. Údaje o rodokmeňovej, úžitkovej a plemennej hodnote zvierat a údaje o reprodukcii sa získavajú zo záznamu z kontroly úžitkovosti, dedičnosti a reprodukcie, uložených v databanke ZCHMD. Spôsob spracovania a overovania týchto údajov je spracovaný v programovom riešení týchto systémov.

10. Potvrdenie o pôvode plemenného dobytka

10.1. Za plemenné zvieratá sú považované býky a kravy zapísané v oddiele A PK, ich potomstvo zapísané v plemennom registri PK a pre tento účel i samičie pohlavné bunky a embryá od plemenníc zapísaných v PK. Oficiálnym dokladom o identite, pôvode a hodnote plemenného dobytka je POP.

10.2. POP obsahuje minimálne tieto údaje:
– názov: Potvrdenie o pôvode,
– názov vydávajúcej chovateľskej organizácie,
– názov plemennej knihy,
– plemeno,
– pohlavie,
– číslo zápisu v PK,
– dátum vydania POP,
– systém identifikácie,
– identifikačné číslo,
– dátum narodenia,
– meno a adresa chovateľa,
– meno a adresa majiteľa,
– pôvod zvieraťa:
Otec | Otec otca | Matka otca
Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č.
Matka | Otec matky | Matka matky
Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č.
– dostupné výsledky kontroly úžitkovosti,
– aktualizované výsledky stanovenia genetickej hodnoty zvieraťa vrátane dedičných zvláštností a chýb zvieraťa a jeho rodičov a prarodičov (keď nie sú výsledky stanovenia genetickej hodnoty dostupné na internete),
– u teľných samíc dátum inseminácie alebo plemenitby a identifikácia býka darcu,
– meno a postavenie podpísanej osoby, dátum a miesto vydania potvrdenia a podpis jednotlivca povereného vydávajúcou chovateľskou organizáciou.

ZCHMD stanoví požiadavky a vzory POP diferencovane pre jednotlivé kategórie dobytka.

10.3. POP na plemenné býky vystavuje PK po základnom výbere býka. Na POP sú uvedené základné údaje o výsledku základného výberu a údaje o vlastnej úžitkovosti, prípadne plemenné hodnoty. Originál POP sa vydáva na žiadosť predávajúceho. Pre účely predaja semena, dokladu o pripustení a pod. vystavuje PK overenú kópiu POP.

10.4. POP na plemenné kravy a jalovice, samičie pohlavné bunky a embryá sa vystavuje pri každom predaji. Pre účely tuzemského predaja vystavuje POP na žiadosť predávajúceho PK do 30 dní po predaji. Pre účely vývozu plemenných zvierat sa vystavuje POP na žiadosť predávajúceho alebo ním poverenej organizácie.

10.5 . PK vedie prehľad o vydaných POP. Zmeny, opravy a doplnky v POP môže uskutočniť len vystavujúca organizácia, ktorá uchováva druhopisy POP a môže v odôvodnených prípadoch vystaviť i duplikát POP.

10.6. Na kravy a jalovice registrované v príslušnom prípravnom oddiele PK vystavuje PK „Výpis z plemennej knihy“(ďalej len ,,výpis“), ktorý však nemá platnosť POP a nemusí obsahovať všetky náležitosti POP.

10.7. Pre ostatné účely (výber zvierat, ponuky k predaju, hodnotenie chovov a pod.) vystavuje PK výpis, ktorý však nemá platnosť POP a nemusí obsahovať všetky náležitosti POP. Výpis sa vystavuje na žiadosť majiteľa, prípadne ním poverenej organizácie a pre potreby ZCHMD.  Vzor výpisu stanoví PK.

11. Rada plemennej knihy

11.1. Pre riadenie PK sa zriaďuje v súlade so stanovami ZCHMD Rada PK plemena BA.

11.2. Úlohou Rady PK plemena BA je hlavne:
– organizačné a technické riadenie PK,
– stanovenie metodických postupov vedenia PK,
– koordinácia kritérií pre zápis do oddielov PK a výberu zvierat,
– stanovenie metodických podkladov pre programové riešenie a jeho konzultácie,
– kontrola plnenia podmienok pre zápis do PK a vedenie PK,
– príprava šľachtiteľského programu, hodnotenie jeho plnenia a stanovenie chovného cieľa,
– prejednávanie a povoľovanie výnimiek z jednotlivých ustanovení Štatútu PK,
– navrhovanie finančného poriadku a rozpočtu PK.

12. Medzinárodná spolupráca

12.1. ZCHMD je nositeľom PK a Klub chovateľov plemena  BA je garantom PK mäsových plemien dobytka voči zahraničiu. Zastupuje chovateľov vo všetkých medzinárodných organizáciách chovateľov.

12.2. ZCHMD v tomto smere zabezpečuje priame kontakty s jednotlivými zahraničnými chovateľskými organizáciami. Pri riešení metodických, organizačných a technických postupov PK, vrátane vymedzení a uznávaní podkladov pre medzinárodný obchod s plemennými zvieratami.

12.3. Rada PK je zodpovedná ZCHMD za dodržiavanie záväzných dohôd prijatých na medzinárodnej úrovni k vedeniu PK.

13. Sankcie a postihy

13.1. Členstvo chovateľov v PK nesie so sebou povinnosti. Každý člen sa zaväzuje v dôsledku svojho členstva rešpektovať ustanovenia PK určené na to, aby PK nebola nikým poškodená morálne ani materiálne a nebola poškodená dobrá povesť PK.

13.2. Rada PK bude pracovať ako komisia pre sankcie a spory, pokiaľ je na tento účel špeciálne zvolaná. V prípade, že má rozhodnúť o závažných sankciách, vypočuje dotyčného chovateľa.

13.3. Rada sa zaoberá každou sťažnosťou, ktorú podá predseda Rady, alebo doporučeným listom člen PK.

13.4. Rada rozhoduje o vyšetrení sporu alebo sťažnosti bez odkladov.

13.5. Rada PK môže zo závažných dôvodov (napr. zdravotný stav, hrubé nedostatky technológie chovu alebo evidencie, jednanie v rozpore s zákonnými predpismi a týmto Štatútom a pod.) odmietnuť, zrušiť, alebo pozastaviť evidenciu v registri chovov.

13.6. Sankcie a tresty podľa výroku Rady PK budú zaznamenané. Po rozhodnutí o sankciách budú finančné alebo iné postihy ihneď požadované a vymáhané.

13.7. Použitie sankčného postihu ukladá príslušnému chovateľovi povinnosť uhradiť všetky náklady bez výnimky, ktoré museli byť vynaložené na nutné zistenie a preskúmanie priestupku. Ďalej všetky náklady na zverejnenie prípadu a na prípadné vylúčenie zvierat potrestaného chovateľa z PK.

14. Záverečné ustanovenie

14.1. Výnimky z jednotlivých ustanovení Štatútu PK v zdôvodnených prípadoch udeľuje Rada PK.

14.2. Štatút PK plemena BA nadobúda platnosť po schválení Ministerstvom pôdohospodárstva SR.

Schválené členskou schôdzou v Trenčíne , dňa 23. 04. 2009

Od začiatku sa zvieratá tohto plemena, pochádzajúceho z juho-západneho Francúzska, vyznačovali svetlou farbou. Zvieratá boli pravdepodobne potomkami Bos Aquitanus a možno príbuznými ďalších svetlých plemien z východnej Európy. Už na konci osemnásteho storočia uznali Francúzky chovatelia vtedy rozšírené Aquitánské plemeno s piatimi rázmi: Agenaise, Garonnaise, Limousine, Landaise a Urt (Pyrénées Atlantiques).

Bol to Arthur Young, ktorý sa počas svojich „ciest napriek Francúzskom“ v roku 1790 nechal počuť, že jedno z najlepších plemien mäsového dobytka pôvodom z Francúzska chovajú v oblasti Agenais. V roku 1829 napísal De Gasparin, že sú brehy Garonne spásané dobytkom, ktorý Francúzsku závidia všetci cudzinci. Veľké množstvo zvierat tohto plemena bolo exportované do Anglicka a Írska. V týchto krajinách bolo využívané pre zušľachťovanie miestnych plemien. Tento fakt potvrdzujú aj colné záznamy od roku 1816 do roku 1826. Po výstave mäsového dobytka v Poissy neďaleko Paríža v roku 1845 bolo Aquitánske plemeno považované za jedno z najlepších mäsových plemien vôbec.

Vzhľadom na ťažkú komunikáciu medzi chovateľmi, spôsobenú ich odlúčenosťou vplyvom značnej územnej členitosti v danej oblasti chovu, viedli k rozvoju rôznych rázov (s odlišnou úžitkovosťou) časom zdôraznených vlastným výberom jednotlivých chovateľov. Výsledkom tohto vývoja bolo založenie plemennej knihy Garonnais v roku 1898, následne potom v roku 1920 plemennou knihou Quercy a plemennou knihou Blond des Pyrénées v roku 1921.

Od roku 1950, keď sa postupne prestávali využívať zvieratá týchto plemien či rázov ako ťažné, dochádzalo k značnému poklesu počtu zvierat a výsledkom tohto procesu bolo spojenie všetkých troch plemenných rázov do jedného plemena. Kombinácia ušľachtilých kvalít týchto pôvodných rázov a dôsledná selekcia viedla k vzniku plemena Blonde d´Aquitaine (ďalej len BA), plemena s úžitkovými znakmi, ktoré požadujeme u mäsových plemien predovšetkým v dnešnej dobe. Oficiálneho uznania sa nové plemeno dočkalo v roku 1962, od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa postupne rozširovalo do ostatných častí Francúzska. Z pôvodnej oblasti jeho chovu sa dostávalo cez severozápad smerom do stredu Francúzska a nakoniec tiež na sever a na východ. Teraz sa vyskytuje vo všetkých hlavných oblastiach chovu dobytka vo Francúzsku. Plemeno získalo z pôvodných plemien tie najlepšie úžitkové vlastnosti. Východzie plemená boli chované v meniacich sa klimatických podmienkach (Atlantické podnebie u plemena Aquitaine, kontinentálne klimatické podmienky úpätia Centrálneho masívu a hornaté časti Pyrenejí) a veľmi odlišnom území (nivné údolia, kopcovitý terén, údolia, svahy a časť úpätia Pyrenejí). Starostlivým výberom vytvorili chovatelia veľmi dobre chovateľné a produktívne plemeno mäsového dobytka, ktoré poznáme v dnešnej podobe. Výsledkom mnohoročného šľachtenia v minulosti, kedy bolo snahou chovateľov vyprodukovať zvieratá vhodné do ťahu, získali zvieratá veľmi dobre vyvinutú štruktúru kostry, dobré osvalenie a postoj i utváranie končatín. Vedľa maternálnych kvalít a odolnosti, sú zvieratá plemena BA i chovateľsky poddajné, čo je výhoda ako pre farmárov, ktorí chovajú dobytok na pastvinách, tak i pre tých ktorí majú zástavový dobytok vo výkrmniach. Plemeno BA je veľmi vhodné k paseniu na veľkých plochách a bez ťažkostí zdoláva premiestňovanie medzi pastvinami i na väčšie vzdialenosti. Vďaka malému množstvu pasienkov v oblasti vzniku plemena, ktoré boli často suché, sa museli zvieratá naučiť prekonávať veľké vzdialenosti. Zvieratá chované v tradičných podmienkach netrpeli žiadnymi závažnými onemocneniami. Plemeno BA je schopné v chove odolávať i najchladnejšiemu počasiu. V severnej Európe, USA a Kanade sa kravy chované extenzívne často telia na snehu a bez žiadnej ochrany proti drsnému počasiu. Zároveň je plemeno BA schopné veľmi dobre znášať vysoké teploty, ktoré panujú v pôvodných oblastiach vzniku plemena. Nevadia im priame slnečné lúče a nevyhľadávajú tieň a to dokonca ani keď teplota prekročí 40 ºC. BA sa vyznačuje veľmi dobrou konverziou krmiva z pastvín. Zvieratá dokážu čo najlepšie využiť širokú škálu druhov kŕmnej dávky, vrátane objemového krmiva (suchej trávy v lete a slamy v zime). Po období nedostatočnej výživy, dokážu znovu rýchle v krátkej dobe získať svoju pôvodnú hmotnosť. Cieľom chovateľov je, aby kravy plemena BA boli vyraďované z chovu po 6 až 8 odchovaných teľatách. Preto je v chovoch často dosahovaných 11 % kráv starších ako desať rokov a v stádach nie sú výnimkou ani matky pätnásťročné. Zisťovanie uskutočnené vo Francúzsku vo veľkom množstve plemenníc ukázalo, že za predpokladu dobrých chovateľských podmienok je 93 – 95 % kráv v stáde teľných a to ako po inseminácii, tak aj prirodzenej plemenitbe. Významnou vlastnosťou plemena, ktorú uľahčuje tvar panvy kráv a telesná stavba teliat pri narodení, sú ľahké pôrody. Podľa výsledkov kontroly úžitkovosti, je v roku 2004 vykazovaných 94 % pôrodov ako ľahkých. Pri narodení sú teľatá BA dlhé, trochu ploché s ľahkými kosťami, pretiahnutou hlavou a malými paznechtami. Aj pre vysokú pôrodnú hmotnosť (v priemere 47 kg u býčkov a 44 kg u jalovičiek), je u novorodených teliat veľmi málo rozvinuté osvalenie a bedrá. Tieto vlastnosti teliat plemene BA sú dobre prenášané býkmi používanými pri krížení a je to celkom iste spoľahlivý indikátor ich použitia. Dobré je celkové utváranie jatočného tela: jemné kosti (nízke percento), veľmi nízke percento tuku a odrezkov (veľmi dobrý výnos predajného mäsa), dobrý pomer najlepších častí vhodných pre varenie a rýchlu úpravu a celkove vysoká kvalita jatočne upraveného tela – dlhé telo so silným osvaleným stehnom a sviečkovým svalom, ktorý je väčší než u iných plemien. Pri krížení BA s inými plemenami sa dá docieliť väčšia výťažnosť a zníženie percentuálneho zastúpenia loja a kostí. Tieto vlastnosti robia z BA vynikajúce mäsové plemeno. Mäso zvierat plemena BA je vo Francúzsku veľmi dobre známe svojou jemnou textúrou a je konzumentmi veľmi obľúbené, pretože splňuje požiadavky spotrebiteľov na zdravé mäso. Aj pre malé množstvo tuku v svaloch sa mäso BA teší veľkej obľube, za ktorú vďačí zvlášť svojej chuti a konzistencii.