Gasconne - Zväz chovateľov mäsového dobytka

Šľachtiteľský program

1. História a základná charakteristika plemena

Súčasná podoba plemena gasconne (ďalej len „GS“) bola vytvorená z pôvodnej populácie dobytka chovaného vo francúzskych Pyrenejach, kde sa využíval ako dobytok s trojstrannou úžitkovosťou. V záprahu bol využívaný aj v lesnom hospodárstve pri zvážaní dreva. Plemenná kniha ( ďalej len „PK“) bola založená v roku 1894. Približne pred 30-timi rokmi bol šľachtiteľský program zameraný na jednostrannú mäsovú úžitkovosť v extenzívnych podmienkach pri zachovaní vrodenej tvrdosti a odolnosti, s veľmi dobre utváranými končatinami a tvrdými paznechtami, výbornou konverziou živín z objemových krmív a ľahkou ovládateľnosťou. Čierne sliznice poskytujú vysokú toleranciu zvierat na slnečné žiarenie a zabraňujú prenosu keratokonjunktivitídy. Uvedené vlastnosti umožňujú spásanie chudobnej vegetácie na strmých svahoch hôr vo vysokej nadmorskej výške i pri extrémnych zmenách počasia. Tým je umožnená ekonomicky efektívna produkcia kvalitného mäsa aj vo veľmi extenzívnych podmienkach.

2. Svetové trendy a smery šľachtenia

Francúzsko
Šľachtiteľský program plemena GS vypracovaný vo Francúzsku získal v roku 1988 a 1994 veľkú cenu udelenú prezidentom republiky za originálne riešenie, systému kontroly zvierat a za aplikáciu moderných technológií. Program šľachtenia gaskonského plemena vychádza zo snahy udržať a rozšíriť chov tohto plemena v horských podmienkach aj v oblastiach s vyššou intenzitou chovu s dostatočnou efektivitou produkcie vysoko kvalitného hovädzieho mäsa. Z týchto zámerov vyplývajú hlavné ciele šľachtenia:

zachovať plemenný typ rustikálneho plemena
zachovať schopnosti plemena pre chov v extrémnych podmienkach
efektívne vyrábať vysoko kvalitné mäso

Plemenné zvieratá sú registrované v PK. Šľachtiteľský program zahrňuje niekoľko samostatných úsekov:

kontrola úžitkovosti
hodnotenie plemenníc
hodnotenie plemenníkov
hodnotenie mladého dobytka
vystavovanie dokladov plemenných zvierat a definitívny zápis do PK

Veľká pozornosť sa v krajine pôvodu venuje kvalite mäsa, ktoré dostalo od štátnych orgánov známku kvality „Label Rouge“. Pre ďalší vývoj plemena je dôležité, že sa v rámci pôvodných krajín EU podarilo zjednotiť hodnotiace kritéria s registráciou plemenných zvierat v jednej PK vedenej PRA GS. Plemeno bolo exportované do Českej republiky, Španielska, Holandska, Veľkej Británie, Brazílie, Francúzskej Guyany a na Korziku.

Holandsko
V Holandsku naráža rozvoj extenzívneho plemena na vysokú cenu pôdy. Preto sú chovatelia nútení hospodáriť intenzívne a v týchto podmienkach má plemeno silnú konkurenciu. Uplatňuje sa však na novo založených poldroch. Po ich zúrodnení chovatelia chov plemena GS skončia a orientujú sa na intenzívne plemená mäsového či dojného dobytka. Početné stavy dobytka plemena GS v Holandsku z vyššie uvedených príčin stagnujú.

Veľká Británia
Vo Veľkej Británii sa plemeno veľmi dobre adaptovalo na miestne podmienky a rozširuje sa hlavne v podmienkach ekologického extenzívneho poľnohospodárstva, kde sú cenené jeho schopnosti ako je dobrá rastová schopnosť, ľahkosť telenia a vysoká kvalita mäsa. Tieto vlastnosti sa pri krížení s dojnými plemenami prenášajú na potomstvo. Výborné výsledky dosahujú chovatelia pri trojplemennom krížení, pri ktorom je plemeno GS v otcovskej pozícii a v materskej pozícii sú využívané F1 krížence dojného plemena s intenzívnym mäsovým plemenom. Plemeno GS je v otcovskej pozícii s výbornými výsledkami využívané aj pri krížení s tradičnými britskými rustikálnymi plemenami galloway a highland.

Španielsko
V Španielsku sa chová ďalšia významná populácia gaskonského dobytka. Je cenená predovšetkým prispôsobivosť zvierat klimatickým podmienkam. Produkcia v suchých a teplých oblastiach Španielska je zrovnateľná s produkciou v pôvodných podmienkach ako v podmienkach studenej a vlhkej klímy Veľkej Británie.

Česká republika
Do Českej republiky bol uskutočnený prvý dovoz zvierat plemena GS v roku 1994, keď bolo na účelové hospodárstvo Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Prahe – Uhříněvsi dovezených 15 jalovíc. Uskutočnilo sa tu intenzívne overovanie vhodnosti plemena GS pre podmienky ČR. Z výsledkov priebežne publikovaných vyplýva, že chov tohto plemena má opodstatnenie ako v čistokrvnej plemenitbe, tak v úžitkovom a prevodnom krížení. Parametre úžitkovosti sú v zrovnateľných podmienkach chovu porovnateľné s ostatnými plemenami stredného telesného rámca, medzi ktoré sa plemeno GS zaraďuje.

Stavy kráv vrátane krížencov v kontrole úžitkovosti ČR

	1995	1996	1997	1998	1999	2000	2001	2002	2003	2004
Počet chovov	3	4	4	4	4	7	10	10	11	11
Počet kráv	30	83	161	255	259	257	372	425	536	478

3. Slovensko
Na Slovensko sa doviezli inseminačné dávky GS v roku 2002 na Agrodružstvo Mútne za účelom pripárovania základného stáda pinzgauských kráv . Chovateľ po získaní F1generácie jalovíc ďalej nepokračoval s pripárovaním býkmi tohto plemena. Prvé stádo plemenníc a plemenného býka tohto rustikálneho plemena doviezol v roku 2011 chovateľ DUBRAVA Group, a.s. farma Bačkovik, okres Košice – okolie. Chovateľ je zakladateľom klubu chovateľov francúzskych rustikálnych plemien na SR.

4. Chovný cieľ a plemenný štandard

4.1. Chovný cieľ
Pri šľachtení plemena GS sa kladie dôraz na zlepšenie či stabilizáciu úrovne znakov charakterizujúcich materské vlastnosti, mäsovú úžitkovosť a ďalšie vlastnosti plemena:
Materské vlastnosti

dlhovekosť a plodnosť +++
ľahkosť pôrodov ++
mliekovosť ++

Mäsová úžitkovosť

rast ++
rozvoj kostry =
rozvoj osvalenia =

Ďalšie charakteristiky

schopnosť konverzie živín +
poslušnosť a ovládateľnosť =
rustikálnosť (adaptabilita) =
spôsobilosť k chodeniu =

Vysvetlivky:
+ snaha o zlepšenie súčasnej úrovne znakov
= snaha o zachovanie súčasnej úrovne znakov

Zvieratá musia mať pevné zdravie a nesmú byť nositelia dedičných porúch zdravia.

4.2. Základné parametre chovného cieľa

4.2.1. Produkčné ukazovatele
Dobrá reprodukcia a plodnosť je u všetkých mäsových plemien dobytka rozhodujúcim predpokladom ekonomiky chovu. Na jej výsledkoch vyjadrených v konečnej fáze počtom živo narodených teliat sa podieľajú rovnakou mierov obidve pohlavia, teda ako plemennice tak plemenníky. Objektívnym kritériom hodnotenia plodnosti je predovšetkým počet teľných plemenníc a počet živo narodených teliat na 100 kráv základného stáda. Okrem genetických predpokladov je však reprodukcia v nemalej miere ovplyvnená ďalšími činiteľmi ako je zdravotný stav, úroveň výživy zvierat a spôsob ich odchovu. Pre rentabilitu chovu je nutné odchovať aspoň 95 teliat na 100 kráv základného stáda pri medziobdobí okolo 365 dní. K zaisteniu dostatočného počtu zvierat pre účely čistokrvnej plemenitby aj úžitkového kríženia je nutné využívať všetky dostupné spôsoby reprodukcie, ktoré vyhovujú systému chovu mäsových plemien.

4.2.1.1. Plemennice

počet odchovaných teliat na 100 kráv základného stáda – minimálne 95
hodnotenie priebehu pôrodov vyjadrené percentom ľahkých pôrodov podľa platnej metodiky KUMD a DK – min. 95 %
vek pri 1. otelení by nemal byť vyšší než 40 mesiacov (i keď rastová schopnosť mladých zvierat umožňuje ich zaradenie do reprodukcie už vo veku 16 až 18 mesiacov, prvé pripustenie jalovíc je vhodné vo veku 24 až 28 mesiacov)
priemerná dĺžka medziobdobia – 360 – 400 dní, pri hodnotení tohto ukazovateľa je treba zohľadniť využitie embryotransféru

4.2.1.2. Plemenné býky

býky v inseminácii – hodnotenie podľa indexu plodnosti (minimálne 90 %)
býky v prirodzenej plemenitbe – počet plemenníc v závislosti na dĺžke pripárovacieho obdobia na základe podkladov KUMD a DK. Hodnotenie podľa indexu plodnosti v rámci plemena (minimálne 90 %).
hodnotenie priebehu pôrodov – na základe výsledkov KUMD a DK. Býky, ktoré vykazujú na základe výsledkov kontroly dedičnosti ťažšie pôrody, nepoužívať v ďalšej plemenitbe.

4.2.2. Rastová schopnosť
Kontrola úžitkovosti (ďalej len „KÚ“) mäsových plemien je základným prostriedkom pri šľachtení plemena GS a zaisťuje dôsledné naplnenie selekčného a šľachtiteľského programu.
Systém zisťovania hmotností je vykonávaný na základe „Metodiky kontroly úžitkovosti dobytka bez tržnej produkcie mlieka“.

a)hodnotenie rastovej schopnosti – zisťovanie hmotnosti v 120, 210 a 365 dňoch
b)výkrmová schopnosť a jatočné výsledky – pre hodnotenie tohto ukazovateľa je treba využívať výsledky porážok a klasifikácie zvierat pomocou SEUROP a ich evidencie v rámci CE.

4.3. Hodnotenie exteriéru
Hodnotenie exteriéru je vykonávané odborne spôsobilými osobami Zväzu chovateľov mäsového dobytka (ďalej len „ZCHMD“) podľa „Metodiky popisu a hodnotenia zovňajšku mäsových plemien dobytka“ a je evidované v databáze KUMD a DK ZCHMD. S výsledkom hodnotenia zvierat je chovateľ oboznamovaný prostredníctvom katalógu, ktorý obsahuje identifikačné údaje zvieraťa a chovateľa bodové hodnotenie jedinca, výšku v krížoch, hmotnosť v deň váženia, meno hodnotiteľa a dátum konania bonitácie. Pri hodnotení exteriéru je nutné venovať dôraz znakom rustikálnosti a spôsobilosti k chodeniu, rovnako ako znakom mäsovej úžitkovosti, pričom súčasnú úroveň uvedených znakov je potrebné zachovať. Súčasťou lineárneho hodnotenia exteriéru je v prílohe šľachtiteľského programu (v tabuľkovej časti za textom) bodové hodnotenie výšky v krížoch a hmotnosti pre všetky vekové kategórie. Z produkcie plemenných zvierat sú vylúčené zvieratá, ktoré vykazujú niektorú vylučujúcu chybu. U býkov sa požaduje korektné hodnotenie končatín.

Hodnotené sú tieto kategórie (vo veku):
Teľatá – v stupni KU „A“ vo veku 171 – 290 dní, v stupni „B“ vo veku 171 – 250 dní
Teľné jalovice
Kravy – po 3. otelení (na žiadosť chovateľa aj v inom období)
Plemenné býky – pri základnom výbere
Plemenné býky staršie ako tri roky – iba na žiadosť chovateľa

Súčasťou lineárneho hodnotenia zovňajšku je v prílohe šľachtiteľského programu (v tabuľkovej časti za textom) bodové hodnotenie výšky v krížoch a hmotnosti pre všetky vekové kategórie.

4.4. Štandard plemena
Zafarbenie – teľatá sa rodia v sfarbení bielej kávy; behom prvého pol roka života prefarbujú do plášťovo svetlo šedej až striebornej; u býčkov dochádza postupne k tmavnutiu hlavy, krku, spodku brucha a končatín
Srsť – krátka, hladká, v medzi rohami a v ušiach dlhšia, hrubá; v zimnom období dl hustá
Sliznice – čierne
Hlava – stredne dlhá, primerane široká; rohy pri hlave biele s prechodom do čiernej na špičkách
Krk – u kráv stredne dlhý, dobre osvalený; u býkov kratší, dobre osvalený
Hrudník – valcovitý, hlboký a široký; rebrá sú dostatočne klenuté, ploché
Plece – dlhé, strmšie, dobre osvalené
Kohútik – menej výrazný, krytý dobre vyvinutým deltovým svalom
Chrbát – dlhý, široký, dobre osvalený; línia chrbta pevná až mierne uvoľnená
Bedrá – nevýrazné, dobre osvalené
Zadok – kvadratický, dlhý, mierne sklonený, v sedacích hrboľoch široký, dobre osvalený; stehno je dlhé, primerane spustené
Končatiny – suché s primerane širokým postojom, dobre zauhlené, sponka dlhšia avšak pevná; paznecht čierny, tvrdý
Vemeno – dobre upnuté s pravidelnými valcovitými stredne dlhými strukmi
Koža – stredne silná, pružná
Temperament – kľudný, dobrá ovládateľnosť
Telesná stavba a pohlavný výraz – výrazne vyjadrujú pohlavný dimorfizmus

Vylučujúce znaky pre zápis do PK

nedokonalé sfarbenie, prefarbenie s pozostatkami juvenilnej farby
iné než čierne sliznice
iné než čierne paznechty
vyplecená lopatka
kaprí chrbát
medzipaznechtné výrastky
temperament nervózny alebo rabiátny
genetické chyby

Požiadavky plemenného štandardu

Telesné rozmery dospelých zvierat

Kategórie	výška v krížoch (cm)	hmotnosť (kg)
Prvôstky	134	520
Kravy po 3. otelení	139	660
Býky nad 3 roky	146	920

Hmotnosť mladých zvierat

Kategória	120 dní (kg)	210 dní (kg)	365 dní (kg)
Jalovičky	145	225	305
Býčky	155	245	415

5. Selekčný program

Selekčný program je súbor opatrení, ktorý má za cieľ, na základe objektívne zistených vlastností exteriéru, rastovej schopnosti a úžitkových vlastností, vyberať pre plemenitbu prednostne tie zvieratá, ktorých uplatnenie v populácii smeruje k naplneniu chovného cieľa. Ak sa populácia ako celok vyvíja, menia sa priebežne i konkrétne požiadavky selekčného programu.

5.1. Matky býkov
Výber matiek plemenných býkov je vykonávaný na základe plemenných hodnôt pre priebeh pôrodov, hmotnosť pri narodení, v 120 a 210 dňoch veku na základe hodnotenia exteriéru a výsledkov reprodukcie. U plemenných hodnôt pre vyššie uvedené ukazovatele sa rovnaký dôraz kladie na priamy a maternálny efekt. Ako matka býkov môže byť podmienečne zaradená prvôstka, u ktorej nebolo možné zistiť dĺžku medziobdobia a rovnako jalovice, ktoré sú využité ako darkyne embryí ešte pred prvým otelením. Podmienkou výberu budú ich plemenné hodnoty prevyšujúce priemer populácie a výber ich rodičov podľa kritérií pre otcov a matky býkov. Príslušné kritéria pre výber matiek býkov stanovuje a aktualizuje Rada PK plemena GS v spolupráci so ZCHMD a to na základe priemerných výsledkov populácie v SR. Rada PK taktiež rozhoduje o zaradení plemennice medzi matky býkov v sporných prípadoch. Zaradenie plemenníc do kategórie matiek býkov nie je trvalého rázu a je upresňované.

Všeobecné podmienky pre výber matiek býkov

zápis do PK v oddiele A
dobrý zdravotný stav

5.2. Otcovia býkov
Otcovia býkov budú využívaný predovšetkým pre zámerné pripárovanie na matky plemenných býkov, kde hlavným zameraním bude produkcia mladých zvierat so špičkovými vlastnosťami v oblasti mäsovej úžitkovosti a exteriéru. Zaradenie plemenného býka do kategórie otcov býkov nemá trvalý charakter a bude upresňované podľa výsledkov zisťovaných v KÚ. Príslušné kritéria pre výber otcov býkov stanoví Rada PK v spolupráci s ZCHMD a to na základe priemerných výsledkov populácie v SR. V sporných prípadoch rozhoduje o zaradení plemenníka medzi otcov býkov Rada PK plemena GS .

Ako otec býkov nemôže byť vybraný býk, u ktorého bol potvrdený recesívne homozygotný genotyp pre MH gén (gén pre dvojité osvalenie). Tento býk môže byť zapísaný len v oddiele B PK (viď. štatút plemennej knihy gasconne).

Výber otcov býkov je zaisťovaný z

býkov inseminačných
býkov z prirodzenej plemenitby

6. Produkcia a výber býkov do plemenitby

6.1. Odchov plemenných býčkov
Odchov mladých plemenných býkov prebieha na uznaných testovacích zariadeniach (ďalej len „OPB“) alebo u chovateľa.Kritéria pre výber býčkov do odchovu bude upresňovať Rada PK plemena GS na základe výsledkov populácie.

6.1.1. Všeobecné podmienky pre výber býčka do odchovu

Pochádza od vybraných rodičov z chovov zapojených do KUMD a DK stupňa „A“
Býček spĺňa kritéria pre výber býčkov do odchovu vyhlásené Radou PK plemena GS
Má overený pôvod v súlade s platnou legislatívou
Zdravý býček zodpovedajúci podmienkam kontroly dedičnosti zdravia
Spĺňa štandard plemena GS

6.1.2. Odchov a skúšky vlastnej rastovej schopnosti býkov
Cieľom odchovu plemenných býkov narodených zo zámerného pripárovania je testovanie ich vlastnej úžitkovosti za štandardných podmienok. Prevádzka a podmienky odchovu sa riadia podľa „Metodiky pre odchov a skúšky vlastnej úžitkovosti býkov mäsových plemien dobytka“. Spracovanie a vyhodnotenie výsledkov odchovu je vykonávané centrálne. Výsledky skúšok vlastnej úžitkovosti sú podkladom pre selekciu. Základný výber býkov prebieha spravidla v OPB.

6.1.3. Odchov u chovateľa
Výberu býkov u chovateľa sa zúčastnia všetky vybrané mladé plemenné býky, ktoré sú na tento odchov prihlásené. Spracovanie a vyhodnocovanie výsledkov výberu sa riadi pokynmi, ktoré pre každý rok vydáva ZCHMD spoločne s Radou PK plemena GS. Základný výber býkov prebieha spravidla u chovateľa .

6.2. Selekčné kritéria pre výber býkov do plemenitby

6.2.1. Odchov v uznanom testovacom zariadení (OPB)

býček musí zodpovedať požiadavkám štandardu plemena
selekčné kritéria budú upresňované Radou plemennej knihy (PK) gasconne

6.2.2. Odchov u chovateľa

býček musí zodpovedať požiadavkám štandardu plemena
selekčné kritéria budú upresňované Radou plemennej knihy (PK) gasconne

6.2.3. Import býka zo zahraničia
Pôvod býka musí byť doložený podľa platnej legislatívy SR. Pre zaradenie býka do plemenitby v SR musí byť plemenník ohodnotený a vybraný komisiou (viď. bod 6.3.).

býček musí zodpovedať požiadavkám štandardu plemena
selekčné kritéria budú upresňované Radou PK plemena GS

6.3. Spôsob a kritéria pre hodnotenie a výber býkov do plemenitby
Býky sú hodnotené výberovou komisiou , ktorú podľa § 8 odsek 1 zákona č.194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o šľachtení a plemenitbe“) zriaďuje minister pôdohospodárstva SR (ďalej len „minister“) . Podľa § 8 odsek 2 zákona o šľachtení a plemenitbe na návrh ZCHMD predsedu a členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva minister, ktorý schvaľuje aj štatút tejto komisie. V sporných prípadoch o rozhodnutí výberovej komisie sa bude postupovať podľa schváleného reklamačného poriadku ZCHMD. O každom výbere je vyhotovený „výberový protokol“, ktorý obsahuje hlavne:

miesto a dátum výberu
dátum narodenia
chovateľ a majiteľ býka
zoznam členov komisie
identifikačné údaje býka
výsledok lineárneho hodnotenia
výsledok výberu:

1. Vybraný – do „Prirodzenej plemenitby a inseminácie“ (línia GSV*, VGS*)
Hodnotenie exteriéru pri základnom výbere má požadovanú minimálnu hodnotu 6 bodov v každom z 10 hodnotených ukazovateľov (povolené 1 x 5 bodov za veľkosť tela ).

do „Prirodzenej plemenitby“ (línia GSV*)

Vo všetkých ostatných prípadoch, keď nie je splnená podmienka podľa bodu 1.

2. Odročený
3. Vyradený alebo vyradený pred základným výberom (nevybraný do plemenitby)

* skratka platí až do vyčerpania poradového čísla ústredného registra vo vnútri línie (do čísla 999)

línia a pridelený register z ústredného registra plemenníkov (línia sa prideľuje podľa výsledkov hodnotenia zvieraťa pri základnom výbere)
prípadne ďalšie údaje v súlade s platnou legislatívou

Do plemenitby sa nezaradí zviera, u ktorého sa prejavuje genetická chyba alebo je jej nositeľom a ďalej zviera s funkčnými chybami pohybového aparátu.

7. Testovanie a posudzovanie

Testovanie a posudzovanie je vykonávané podľa „Metodiky kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojčiacich kráv“. Hodnotenie exteriéru je vykonávané podľa metodiky pre „Lineárny popis a hodnotenie exteriéru mäsových plemien dobytka“. Základné metodické postupy testovania a posudzovania a odhadu plemennej hodnoty stanovuje vyhláška MP SR č. 18/2001 Z. z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia exteriéru hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat.

8. Plemenné hodnoty ( ďalej len „PH“)

Odhad PH je prevádzaný pomocou viacznakového animal modelu (individuálny model jedinca). Podľa nameraných hodnôt v KUMD a DK je súbežne stanovená PH pre priamy efekt, PH pre maternálny efekt a u kráv hodnota pre trvalé materské prostredie. Vzhľadom na to, že v KÚ sú v jednotlivých chovoch podchytené krížence s mäsovými plemenami, i mäsové plemená, tvoria si tieto jedince navzájom vrstovníkov. Odhad PH je preto prevádzaný súbežne jedným výpočtom pre všetky plemena so zohľadnením plemenných skupín a heterózneho efektu. Spôsob, systém a počet vyhodnocovaných ukazovateľov v rámci výpočtu PH sa môže meniť a doplňovať s ohľadom na požiadavky rešpektujúce šľachtiteľské postupy definované týmto šľachtiteľským programom.

Hodnotené vlastnosti:

priebeh pôrodu
hmotnosť pri narodení
hmotnosť vo veku 120 dní
hmotnosť vo veku 210 dní
hmotnosť vo veku 365 dní
u býkov na OPB prírastok v teste
lineárne hodnotenie exteriéru

Spôsob hodnotenia je popísaný modelovou rovnicou, v ktorej sú uvedené efekty genetické a efekty chovateľského prostredia, ktoré ovplyvňujú nameranú úžitkovosť.

Výsledky kontroly dedičnosti sú publikované ako PH alebo ako relatívne plemenné hodnoty (ďalej len „RPH“). Pre stanovenie RPH je využívaná štandardizovaná smerodajná odchýlka 10. Pokiaľ neupravuje publikovanie PH samostatný predpis ZCHMD, stanovuje základné podmienky pre publikovanie výsledkov kontroly dedičnosti rada PK plemena GS.

RPH, ktoré sú publikované

Rastová schopnosť

RPH pre priebeh pôrodu a hmotnosť pri narodení v priamom efekte
RPH pre rast v priamom efekte
RPH pre priebeh pôrodu a hmotnosť pri narodení v maternálnom efekte
RPH pre rast v maternálnom efekte
RPH pre prírastok v teste na OPB

Lineárne hodnotenie

TR RPH pre telesný rámec
KT RPH pre kapacitu tela
OS RPH pre osvalenie
UT RPH pre úžitkový typ

9. Spôsob vyhodnocovania výsledkov

Vyhodnotenie realizácie šľachtiteľského programu a porovnanie dlhodobého vývoja vyhodnocuje Rada PK plemena GS v spolupráci so ZCHMD. Výsledky z kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojčiacich kráv zverejňuje poverená organizácia.

10. Všeobecné ustanovenia

Nedeliteľnou súčasťou tohto šľachtiteľského programu je metodika pre „Lineárny popis a hodnotenie exteriéru mäsového dobytka a dojčiacich kráv“, „Metodika kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojčiacich kráv“, „Metodika pre odchov a skúšky vlastnej úžitkovosti býkov mäsových plemien dobytka“ a „Štatút plemennej knihy gasconne“. Sporné prípady súvisiace s týmto šľachtiteľským programom rieši a rozhodnutia vydáva Rada PK plemena GS.

V Trenčíne dňa 14. 07. 2011

Štatút PK

1. Základné východiská plemennej knihy

1.1. Právnym základom štatútu plemennej knihy (ďalej len „Štatút PK“) je zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o šľachtení a plemenitbe“), Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 372/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka a o zmene vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 206/2007 Z. z. klasifikácii jatočne opracovaných tiel hovädzieho dobytka, jatočne opracovaných tiel oviec, o odbornej príprave a osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len „Vyhláška č. 372/2007“) a Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 18/2001 Z. z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovňajšku hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat (ďalej len „vyhláška 18/2001“) a stanov Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku (ďalej len „ZCHMD“).

1.2. Štatút PK bol vypracovaný v súlade s príslušnými záväznými smernicami a rozhodnutiami rady Európskeho spoločenstva. Rešpektuje závery a odporúčania medzinárodných združení a federácií chovateľov mäsových plemien dobytka. Zakladá v tomto smere systém PK rovnocenný systémom platným v štátoch Európskej únie a vytvára tak predpoklady pre porovnateľnosť, obecné uznávanie výsledkov a produktov domáceho šľachtenia a je základným predpokladom pre medzinárodnú výmenu genofondu.

1.3. Štatút PK rešpektuje šľachtiteľský program plemena gasconne v SR (pre označenie zvierat tohto plemena evidovaných v SR sa používa skratka GS ).

1.4. MP SR podľa § 6, odsek 3, zákona o šľachtení a plemenitbe priznalo ZCHMD postavenie uznanej chovateľskej organizácie. Podľa § 3, odsek 1, písmeno h je ZCHMD oprávnený viesť plemennú knihu a vykonávať činnosti v zmysle uvedeného zákona na základe rozhodnutia MP SR č. 984/1998-250.

2. Účel plemennej knihy a jej plnenie

2.1. Účelom plemennej knihy (ďalej len „PK“) je zabezpečovať cieľavedomé a sústavné zdokonaľovanie genetickej úrovne celej populácie plemena GS v žiaducom smere, sústavné zvyšovanie jej výkonnosti, hospodárnosti a súčasne i konkurencieschopnosti plemena.

2.2. Pre naplňovanie tohto účelu chovatelia plemena GS zriaďujú PK, ktorá:

stanoví chovný cieľ a štandard plemena, programy a metódy šľachtenia, rozsah a metódy testovania a overovania jednotlivých vlastností a znakov na časovo určené obdobie, spravidla na dobu 10 rokov,
usmerňuje, poprípade zaisťuje ich realizáciu, hodnotí priebeh šľachtenia a vývoj plemena,
registruje chovy, plemenné zvieratá a ich potomstvo v PK,
registruje a osvedčuje pôvod jedinca vrátane jeho plemenných hodnôt,
stanoví parametre pre výber plemenných zvierat určených k reprodukcii populácie a zaisťuje ich výber,
zverejňuje informácie o stave PK a hodnotách vybraných kategórií zvierat,
výsledky jednotlivých chovov a údaje o jednotlivých zvieratách zverejňuje len so súhlasom majiteľa (okrem údajov zverejňovaných v katalógoch pri výstavách a výberoch plemenných býkov).
uzatvára a udržuje styky so zahraničnými chovateľskými organizáciami plemena GS.

3. Vedenie plemennej knihy

3.1. ZCHMD zaisťuje činnosť spojenú s vedením PK.

3.2. PK mäsových plemien dobytka je vedená formou počítačovej databázy. Je priebežne aktualizovaná preberaním údajov z prvotnej evidencie vedenej v chovoch zapísaných do RCH (register chovov) Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, údajov z kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv a údajov odhadu plemenných hodnôt, ak sú k dispozícii. Organizáciou poverenou vedením centrálneho registra plemenárskych údajov hospodárskych zvierat a výkonom kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv (dalej len KUMD a DK“) sú podla platného zákona o šlachtení a plemenitbe, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik ( dalej len „PS SR“).

3.3. Správa, údržba a úprava softwéru PK je zaistená v súčinnosti s vedením databázy ZCHMD.
Zmeny softvéru je možno vykonať len so súhlasom ZCHMD.

4. Základné členenie plemennej knihy

4.1. PK sa člení:
4.1.1. Vnútorne na:

oddiely podľa parametrov jednotlivých zvierat (pohlavie, úplnosť pôvodu a podiel krvi GS plemena)

4.1.2. Funkčne na:

register chovov (ďalej len „RCH“), pre evidenciu zapísaných a evidovaných chovov, riadnych a pridružených, prípadne záujmových členov PK,
vlastnú PK pre zápis jednotlivých býkov a kráv
plemenný register (ďalej len „PR“) pre registráciu potomstva zvierat zapísaných v PK

Za zviera zapísané v plemennej knihe sa považuje zviera zapísané v hlavnom oddiele PK , na zvieratá zapísané v ostatných oddieloch sa prihliada ako na zvieratá registrované.

4.2. Jednotlivé zvieratá sú v dobe zápisu do PK začleňované podľa svojho genotypu a ďalších hľadísk do jedného z oddielov, označovaných písmenami A, B, C. Začlenenie prebieha na základe kritérií uvedených v článku 5.2. Štatútu PK. Oddiel A je označovaný ako hlavný oddiel PK . Oddiel B a C ako prípravné oddiely PK .

4.3. V RCH sú evidované chovy, ktoré sa prihlásia k členstvu v PK, za podmienok uvedených v bode 5.1. Štatútu PK.

4.4. Do oddielu A sa zapisujú býky a kravy spoločne. Zapisujú sa do nej jednotlivé zvieratá z chovov evidovaných v RCH na základe prihlášky ich majiteľa, prípadne z jeho poverenia (ďalej len „plná moc majiteľa“). Podmienky pre zápis jednotlivých zvierat do príslušných oddielov PK sú uvedené v bode 5. 2. Štatútu PK.

4.5. V PR je registrované potomstvo kráv z chovov evidovaných v PK. Podmienky pre registráciu sú uvedené v bode 5.3. Štatútu PK. Členenie do oddielov PK je vykonávané podľa odseku 5.2.

4.6. Zvláštnu funkčnú, prípadne kvalitatívnu skupinu PK tvoria elitné zvieratá (napríklad otcovia a matky býkov, dlho produkčné kravy, zvieratá s mimoriadnou hodnotou). Sú vyberané podľa kritérií stanovených a aktualizovaných v záznamoch PK. Netvoria však samostatný oddiel PK.

5. Členenie Plemennej knihy

5.1. Register chovov v PK
Chovy sú zapísané alebo evidované v PK na základe záväznej prihlášky majiteľa a záznamu v RCH.

Za chov zapísaný v PK sa považuje súbor kráv plemena GS jedného majiteľa, ustajnených v jednej maštali, alebo súbore maštalí jednej farmy, ktorý má aspoň jednu plemennicu zapísanú do PK v oddiele A.
Za chov evidovaný v PK sa považuje súbor kráv plemena GS a krížencov s týmto plemenom jedného majiteľa, ustajnených v jednej maštali, alebo súbore maštalí jednej farmy, ktorý má aspoň jednu plemennicu zapísanú v PK oddiel B alebo C.

5.1.1. Všeobecné podmienky pre evidenciu chovov v registri PK

Podmienkou pre evidenciu v RCH je hlavne:
a) riadne vedenie a uchovávanie predpísaných dokladov podľa zákona SR 194/1998 Z. z. a vyhlášky č. 18/2001,
b) riadne a včasné označovanie zvierat trvalými ušnými známkami podľa ustanovení v bode 8 tohto štatútu ,
c) overovanie pôvodu zvierat podľa ustanovenia bodu 9 tohto štatútu,
d) umožniť kontrolu, inšpekcie v registri chovov PK a predkladať nimi požadované doklady.

5.2. Podmienky pre zápis a spôsob zápisu do plemennej knihy

5.2.1. Býky

5.2.1.1. Do PK sa zapisujú býky jednotlivo, na základe prihlášky majiteľa a dokladov uvedených pod bodom 5.2.1.2. Býky, ktoré nesplňujú uvedené podmienky, nemôžu byť do PK zapísané. Zápis do PK má trvalú platnosť.

5.2.1.2. Všeobecné podmienky pre zápis do PK

Pre zápis býkov do PK je nutné doložiť:

potvrdenie o pôvode (ďalej len POP) vystavené zahraničnou organizáciou PK, pokiaľ nie je mladý býk zapísaný v plemennom registri, s minimálne dvomi generáciami predkov,
výpis z PR,
pri dovezených býkoch starších ako 5 rokov (resp. dovezenej spermy týchto býkov) výsledky vlastnej plemennej hodnoty – pokiaľ sú známe,
overenie pôvodu podľa bodu 9,
osvedčenie k plemenitbe vydané rozhodnutím výberovej komisie,
pridelenú označenie a číslo štátneho registra býkov, ktorý pridelila poverená plemenárska organizácia.

5.2.1.3. Podmienky pre zápis do oddielov PK

Pre zápis do príslušných oddielov PK platia tieto podmienky:
Oddiel A: Plemenná príslušnosť M1 (bod 7 Štatútu PK), dve generácie predkov zapísaných alebo registrovaných v PK rovnakého plemena v SR alebo v zahraničí. Pre zápis do tohto oddielu je požadovaný DNA test pre vylúčenie recesívneho homozygota (MH/MH) pre MH gén, t.j. gén pre dvojité osvalenie. Pri nesplnení tejto podmienky býk nemôže byť zapísaný do oddielu A, je preradený do oddielu B plemennej knihy.

Oddiel B: Plemenná príslušnosť M1 (bod 7 Štatútu PK), dve generácie predkov zapísaných alebo registrovaných v PK rovnakého plemena v SR alebo v zahraničí. Do tohto oddielu sú preradené býky z oddielu A v prípade, že potomstvo týchto býkov vykazuje genetické chyby podľa kontroly dedičnosti zdravia, alebo potomstvo vykazuje exteriérové chyby v rozpore so štandardom.

5.2.2. Kravy
5.2.2.1. Zápis do PK

Kravy sa zapisujú jednotlivo, za podmienok uvedených v bode 5.2.2.2. a na základe prihlášky chovu a jednotlivých zvierat do PK a záznamu do registra chovov. Vylúčenie nevhodných kráv pre vstup do PK bude označené v evidencii KUMD a DK. Zápis do PK má trvalú platnosť.

5.2.2.2. Všeobecné podmienky pre zápis do PK

Do PK sa zapisujú kravy z chovov zapísaných alebo evidovaných v RCH, pochádzajúce z vlastného chovu, alebo získané z iného evidovaného chovu. Ďalej sa zapisujú importované plemennice mäsového plemena zapísané v PK v krajine svojho pôvodu, s overeným POP. Kravy z neevidovaných chovov môžu byť zapísané len do prípravných oddielov B a C.

5.2.2.3. Podmienky pre zápis do oddielov PK

Pre zápis kráv do príslušných oddielov PK platia tieto podmienky:
Hlavný oddiel PK
Oddiel A:

plemenná príslušnosť Ml (bod 7 Štatútu PK)
rodičia a prarodičia zapísaný v plemennej knihe v SR alebo v zahraničí, ich zaradenie zodpovedá oddielom PK v SR. Pokiaľ je matka zapísaná v PK v oddiele B, musia byť dve generácie ich predkov zapísané v tomto oddiele. Potomstvo týchto zvierat musí zodpovedať štandardu plemena.

Prípravné oddiely PK
oddiel B:

plemenná príslušnosť M1
rodičia a prarodičia registrovaný v PK v SR alebo v zahraničí, zaradenie zodpovedá oddielom PK v SR. Pokiaľ je matka v oddiele C, otec musí byť vždy aspoň v B oddiele. Plemennice splňujú požiadavky na exteriér stanovené v štandarde plemena.

oddiel C:

plemenná príslušnosť M2 až M4 (bod 7 Štatútu PK), otec zapísaný v odd. A až B, matka nespĺňa podmienky pre zápis do oddielu B alebo nemusí byť registrovaná v prípravnom oddiele PK

5.2.2.4. Rada PK plemena GS môže odmietnuť zápis do PK samčieho i samičieho potomstva, ktoré nezodpovedá štandardu, prípadne zhoršuje preukázateľne úroveň svojho potomstva, ktoré nie je v súlade s programom a cieľom šľachtenia plemena.

5.3. Potomstvo
5.3.1. Uvedené v PR

Do PR sa zapisuje potomstvo kráv a býkov zapísaných v PK v tomto rozsahu:

Samičie potomstvo:
a) až do doby zápisu do PK
b) alebo najmenej do 5 rokov veku, pokiaľ nebolo zaradené do KUMD a DK

Samčie potomstvo:
a) určené majiteľom k ďalšiemu chovu až do doby výberu na plemenitbu
b) alebo najmenej do 2 rokov veku, pokiaľ nebolo predvedené k základnému výberu

Zaradenie zvierat do oddielov PK je podobné ako u býkov a kráv.

5.3.2. Všeobecné podmienky pre registráciu v PR

V PR sú registrované zvieratá ktoré:

pochádzajú z chovov zapísaných alebo evidovaných v RCH
sú riadne označené podľa platných predpisov
majú overený pôvod podľa ustanovenia bodu 9.1. štatútu PK

5.4. Zvieratá zapísané podľa doterajšieho systému PK sa považujú za zapísané podľa tohto štatútu, ale budú začlenené do príslušných oddielov PK v zmysle tohto štatútu.

5.5. Údaje z KUMD a DK, reprodukcia a ostatná evidencia uložená v databáze, prípadne vedená v chovoch sa považujú za údaje PK podľa tohto štatútu.

5.6. Zápis a začlenenie majú trvalú platnosť okrem bodu 5.2.1.3.

6. Členstvo v plemennej knihe

Členmi PK mäsových plemien dobytka sú chovatelia, ktorí majú aspoň jednu plemennicu zapísanú do oddielu A alebo B. Chovatelia, ktorí majú plemennice zapísané v oddiele C sú pridruženými členmi PK.

Riadny členovia PK majú právo voliť a hlasovať, pridružený členovia majú len hlas poradný.

7. Definícia plemena a označenie kódom

7.1. Za čistokrvné zviera sa považuje:
a) plemenný býk, ktorý spĺňa podmienky pre zápis do A až B oddielu plemennej knihy
b) plemennice, spĺňajúce podmienky pre zápis do oddielu A plemennej knihy

7.2. Pri zápise a registrácii zvierat v plemennej knihe sa rozlišuje nasledovná plemenná príslušnosť:

M1 genetický podiel príslušného mäsového plemena 96,80 % a viacej,
M2 genetický podiel príslušného mäsového plemena 93,75 % – 96,79 %,
M3 genetický podiel príslušného mäsového plemena 87,50 % – 93,74 %,
M4 genetický podiel príslušného mäsového plemena 75,00 % – 87,49%,
M5 genetický podiel príslušného mäsového plemena 50,0 % – 74,99 %.

7.3. Kódové označenie uvedené v bode 7.2. sa používa vo všetkej plemenárskej dokumentácii.

7.4. Potomstvo týchto zvierat sa zaraďuje do PK podľa ustanovenia bodov 5.2. až 5.3. Štatútu PK.

7.5. Importované zvieratá s doloženým pôvodom a zapísané, či registrované v PK v krajine svojho pôvodu sú na požiadanie majiteľa zapísané do príslušného oddielu PK. V tejto súvislosti môže Rada PK zo závažných dôvodov odmietnuť zápis alebo registráciu do PK. Za závažný dôvod sa považuje hlavne :

zdravotný stav zvierat (po spresnení ŠVPS SR),
alebo preukázateľne nízka genetická úroveň zvierat smerujúca k zhoršeniu výsledkov v populácii, ktorá nie je v súlade so šľachtiteľským programom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou štatútu PK.

8. Označovanie dobytka v PK

8.1. Všetok dobytok v SR je označovaný podľa Vyhlášky MP SR 372/2007 Z. z.

8.2. Zápis zvieraťa do PK sa označuje v databanke a vo všetkých záznamoch PK 15- miestnym numerickým znakom, kde:

prvé 3 čísla – označujú číslo chovu v PK,
ďalších 12 čísiel – je vlastným číslom zvieraťa z ušnej značky.
Toto číslo je označované ako číslo PK.

8.3. Zvieratá zapísané v zahraničných plemenných knihách sú v PK evidované pod číslom PK z krajiny pôvodu.

8.4. Pomenovanie plemenných býkov vyjadruje vzťah k ročníku narodenia. Mená zvierat narodených v roku 1992 a skôr, pri novom pomenovaní, začínajú začiatočným písmenom A alebo B. Ročník narodenia 1993 začína písmenom C, ročník 1994 písmenom D a ďalej pokračujú v jednotlivých ročníkoch podľa poradia písmen v abecede (E, F, G, H, CH, I, J, K, L, M, N, O, P, R, S, T, U,V, Z). Po vyčerpaní tejto rady pokračuje označovanie ďalšieho ročníku od písmena A. Zvieratá evidované v zahraničných plemenných knihách sú evidované podľa mien, pod ktorými sú evidované v týchto knihách. U plemenníc nie je pomenovanie vyžadované.

8.5. Chovom registrovaným v RCH je pridelené „Evidenčné číslo chovu v RCH“. Evidenčné čísla v RCH slúžia pre vnútorné vedenie PK.

9. Stanovenie a overovanie pôvodu dobytka v PK a údajov o jeho hodnote

9.1. Východiskom pre stanovenie pôvodu dobytka je „Sprievodný doklad zvieraťa – pas“ a „Register chovu“ vyhotovený v Centrálnej evidencie v súlade s Vyhláškou MP SR č. 372/2007 Z. z.

9.2. Hodnotenie údajov o teľnosti plemennice po býkovi uvedenom v preukaze plemennice a pôvod teľaťa sa povinné overujú testom paternity a maternity.

9.3. Pôvod zvierat overuje akreditované laboratórium v súlade s zaužívaným postupom ( test DNA alebo krvný typ):

pri všetkých býkoch zaradených do plemenitby,
pri všetkých plemenniciach používaných ako darkyne embryí,
pri všetkých plemenniciach, od ktorých sa produkujú plemenné býky,
náhodne vybranému potomstvu testovaných býkov,
pri plemenniciach a potomstve narodeného po prenose embryí na žiadosť majiteľa alebo kontrolného orgánu PK,
pri teľatách na žiadosť majiteľa býka alebo spermy
u všetkých plemenníc pri žiadosti o zapísanie do hlavného oddielu PK.

9.3. Pre účely zápisu zvierat resp. ich potomstva do PK sa vyžaduje:

u býkov pri základnom výbere – u importovaných býkov – POP s dvomi známymi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA,
u býkov pri základnom výbere – u býkov z domácej produkcie – výpis z PK s dvomi známymi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA,
u plemenníc – POP s dvomi známymi generáciami predkov a akreditovaným laboratóriom podľa DNA ,
u samičích pohlavných buniek a embryách – POP darkyne s dvomi známymi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA darkyne.

9.4. Pre stanovenie pôvodu importovaných zvierat, sperma, samičích buniek a embryí sa pre účely zápisu zvierat; resp. ich potomstva do PK vyžaduje:

u býka – POP s dvoma generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA a výsledky kontroly dedičnosti (ďalej len „KD“ ) z krajiny pôvodu – pokiaľ sú tieto údaje v krajine pôvodu zisťované,
u spermy – kópiu POP s dvoma generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA a výsledky KD býka z krajiny pôvodu – pokiaľ sú tieto údaje v krajine pôvodu zisťované,
u plemenníc – POP s dvoma generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA,
u teľných plemenníc – POP s dvoma generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a kópiu POP použitého býka s overeným pôvodom v akreditovanom laboratóriu podľa DNA,
u samičích buniek a embryách – POP darkyne s dvoma generáciami predkov s overením pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA a kópia POP otca s overením pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA,

POP musí byť potvrdené príslušnou PK krajiny pôvodu.

9.6. Údaje o rodokmeňovej, úžitkovej a plemennej hodnote zvierat a údaje o reprodukcii sa získavajú zo záznamov z kontroly úžitkovosti, dedičnosti a reprodukcie, uložených v databanke ZCHMD. Spôsob spracovania a overovania týchto údajov je spracovaný v programovom riešení týchto systémov.

10. Potvrdenie o pôvode plemenného dobytka

10.1. Za plemenné zvieratá sa považujú býky a kravy zapísané v oddiele A PK, ich potomstvo zapísané v plemennom registri PK a pre tento účel i samičie bunky a embryá od plemenníc zapísaných v PK. Oficiálnym dokladom o identite, pôvode a hodnote plemenného dobytka je POP.

10.2. POP obsahuje minimálne tieto údaje:

názov: Potvrdenie o pôvode,
názov vydávajúcej chovateľskej organizácie,
názov plemennej knihy,
plemeno,
pohlavie,
číslo zápisu v PK,
dátum vydania POP,
systém identifikácie,
identifikačné číslo,
dátum narodenia,
meno a adresa chovateľa,
meno a adresa majiteľa,
pôvod zvieraťa:
- Otec | Otec otca | Matka otca
- Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č.
- Matka | Otec matky | Matka matky |
- Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č.

dostupné výsledky kontroly úžitkovosti,
aktualizované výsledky stanovenia genetickej hodnoty zvieraťa vrátane dedičných zvláštností a chýb zvieraťa a jeho rodičov a prarodičov (keď nie sú výsledky stanovenia genetickej hodnoty dostupné na internete),
u teľných samíc dátum inseminácie alebo plemenitby a identifikácia býka darcu,
meno a postavenie podpísanej osoby, dátum a miesto vydania potvrdenia a podpis jednotlivca povereného vydávajúcou chovateľskou organizáciou.

ZCHMD stanoví požiadavky a vzory POP diferencovane pre jednotlivé kategórie dobytka.

10.3. POP na plemenné býky vystavuje PK po základnom výbere býka. Na POP sú uvedené základné údaje o výsledku základného výberu a údaje o vlastnej úžitkovosti, prípadne plemenné hodnoty. Originál POP sa vydáva na žiadosť predávajúceho. Pre účely predaja semena, dokladu o pripustení a pod. vystavuje PK overenú kópiu POP.

10.4. POP na plemenné kravy a jalovice, samičie bunky a embryá sa vystavuje pri každom predaji. Pre účely tuzemského predaja vystavuje POP na žiadosť predávajúceho PK do 30 dní po predaji. Pre účely vývozu plemenných zvierat sa vystavuje POP na žiadosť predávajúceho alebo ním poverenej organizácie.

10.5. PK vedie prehľad o vydaných POP. Zmeny, opravy a doplnky v POP môže uskutočniť len vystavujúca organizácia, ktorá uchováva druhopisy POP a môže v odôvodnených prípadoch vystaviť i duplikát POP.

10.6. Na kravy a jalovice registrované v príslušnom prípravnom oddiele PK vystavuje PK „Výpis z plemennej knihy“ (ďalej len „výpis“), ktorý však nemá platnosť POP a nemusí obsahovať všetky náležitosti POP.

10.7. Pre ostatné účely (výber zvierat, ponuky k predaju, hodnotenie chovov a pod.) vystavuje PK výpis, ktorý však nemá platnosť POP a nemusí obsahovať všetky náležitosti POP. Výpis sa vystavuje na žiadosť majiteľa, prípadne ním poverenej organizácie pre potreby Zväzu a „Vzor výpisu“ stanoví PK.

11. Rada plemennej knihy

11.1. Pre riadenie PK sa zriaďuje v súlade so stanovami ZCHMD Rada PK plemena GS.

11.2. Úlohou Rady PK plemena GS je hlavne :

organizačné a technické riadenie PK,
stanovenie metodických postupov vedenia PK,
koordinácia kritérií pre zápis do oddielov PK a výberu zvierat,
stanovenie metodických podkladov pre programové riešenie a jeho konzultácie,
kontrola plnenia podmienok pre zápis do PK a vedenie PK,
príprava šľachtiteľského programu, hodnotenie jeho plnenia a stanovenie chovného cieľa,
prejednávanie a povoľovanie výnimiek z jednotlivých ustanovení Štatútu PK,
navrhovanie finančného poriadku a rozpočtu PK.

12. Medzinárodná spolupráca

13.1. ZCHMD je nositeľom PK a Klub chovateľov plemena GS je garantom PK mäsových plemien dobytka voči zahraničiu. Zastupuje chovateľov vo všetkých medzinárodných organizáciách chovateľov.

13.2. ZCHMD v tomto smere zabezpečuje priame kontakty s jednotlivými zahraničnými chovateľskými organizáciami. Pri riešení metodických, organizačných a technických postupov PK, vrátane vymedzení a uznávaní podkladov pre medzinárodný obchod s plemennými zvieratami.

13.3. Rada PK plemena GS je zodpovedná Zväzu za dodržiavanie záväzných dohôd prijatých na medzinárodnej úrovni k vedeniu PK.

14. Sankcie a postihy

14.1. Členstvo chovateľov v PK nesie so sebou povinnosti. Každý člen sa zaväzuje v dôsledku svojho členstva rešpektovať ustanovenia PK určené k tomu, aby PK nebola nikým poškodená morálne ani materiálne a nebola poškodená dobrá povesť PK.

14.2. Rada PK plemena GS bude pracovať ako komisia pre sankcie a spory, pokiaľ je k tomuto účelu špeciálne zvolaná. V prípade, že má rozhodnúť o závažných sankciách, vypočuje dotyčného chovateľa.

14.3. Rada PK plemena GS sa zaoberá každou sťažnosťou, ktorú podá predseda Rady, alebo doporučeným listom člen PK.

14.4. Rada PK plemena GS rozhoduje o vyšetrení sporu alebo sťažnosti bez odkladne.

14.5. Rada PK plemena GS môže zo závažných dôvodov (napr. zdravotný stav, hrubé nedostatky technológie chovu alebo evidencie, jednanie v rozpore s zákonnými predpismi a týmto Štatútom a pod.) odmietnuť, zrušiť, alebo pozastaviť evidenciu v registri chovov.

14.6. Sankcie a tresty podľa výroku Rady PK plemena GS budú zaznamenané do registra. Po rozhodnutí o sankciách budú finančné alebo iné postihy ihneď požadované a vymáhané.

14.7. Použitie sankčného postihu ukladá príslušnému chovateľovi povinnosť uhradiť všetky náklady bez výnimky, ktoré museli byť vynaložené na nutné zistenie a preskúmanie priestupku. Ďalej všetky náklady na zverejnenie prípadu a na prípadné vylúčenie zvierat potrestaného chovateľa z PK.

15. Záverečné ustanovenie

15.1. Výnimky z jednotlivých ustanovení Štatútu PK v zdôvodnených prípadoch udeľuje Rada PK plemena GS.

15.2. Štatút PK plemena GS vstupuje do platnosti po schválení Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

V Trenčíne, dňa 14. 07. 2011

Odkazy

Francúzska asociácia chovateľov plemena gasconne

História a základná charakteristika plemena

Súčasná podoba plemena gasconne bola vytvorená z pôvodnej populácie dobytka chovaného v francúzskych Pyrenejách, kde sa využíval ako dobytok s trojstrannou úžitkovosťou . V záprahu bol využívaný aj v lesnom hospodárstve pri zvážaní dreva. Plemenná kniha bola založená v roku 1894.

Približne pred 30-timi rokmi bol šľachtiteľský program zameraný na jednostrannú mäsovú úžitkovosť v extenzívnych podmienkach pri zachovaní vrodenej tvrdosti a odolnosti, s veľmi dobre utváranými končatinami a tvrdými paznechtami, výbornou konverziou živín z objemových krmív a ľahkou ovládateľnosťou.

Čierne sliznice poskytujú vysokú toleranciu zvierat na slnečné žiarenie a zabraňujú prenosu keratokonjunktivitídy. Uvedené vlastnosti umožňujú spásanie chudobnej vegetácie na strmých svahoch hôr vo vysokej nadmorskej výške i pri extrémnych zmenách počasia. Tým je umožnená ekonomicky efektívna produkcia kvalitného mäsa aj vo veľmi extenzívnych podmienkach.