Chov simentálskeho dobytka vo svete
Koncom pätdesiatych a zaciatkom šestdesiatych rokov 20. storocia dochádza vo svete k výraznému rozširovaniu špecializovaných plemien dobytka. Toto obdobie prináša i rozvoj chovu mäsových plemien dobytka. Z celého množstva do tejto doby kombinovaných plemien dobytka sa postupne stávajú plemená mäsového úžitkového typu. Vo Francúzsku to sú napríklad plemená Gasconne, Blonde d´ Aquitaine, Bazadais, ale i Salers, v Taliansku predovšetkým plemeno Piemontese. Velký telesný rámec a výborná mäsová úžitkovost simentálskeho dobytka spôsobili, že sa v rade krajín zacalo toto plemeno chovat ako plemeno mäsového úžitkového typu. Stavy takto chovaného simentálskeho dobytka postupne rástli a dnes je chované ako v Severnej a Južnej Amerike, tak i v Afrike, Austrálii, Novom Zélande a v Európe. Zatial co do roku 1990 sa mäsový Simentál choval v Európe predovšetkým v Škandinávii a Velkej Británii po roku 1990 sa zacína chovat i v tradicných krajinách s chovom cervenostrakatého dobytka s kombinovanou úžitkovostou ako sú Nemecko (predovšetkým nové spolkové krajiny ), ale i Rakúsko. V týchto krajinách sa chov mäsového simentála (Fleisch fleckvieh) zacal rozvíjat v súvislosti s dotacnou politikou EU. K dalšiemu rozšíreniu chovu došlo i vo východoeurópskych krajinách (CR, Slovensko, Polsko, Madarsko atd.). Podla údajov Svetového združenia chovatelov simentálskeho strakatého dobytka (WSFV) vzrástol za posledných desat rokov podiel zvierat zapísaných do plemenných kníh v krajinách s chovom simentála v mäsovom systéme.

Šlachtenie simentálskeho dobytka na jednostrannúmäsovú úžitkovost prinieslo výsledky, ktoré sú porovnatelné s výsledkami ostatných mäsových plemien. Simental mäsovýje v súcasnosti plemeno väcšieho telesného rámca, s výrazným osvalením a výbornými jatocnými vlastnostami. I ked sa typ mäsového simentála trochu líši podla jednotlivých krajín pôvodu, prevláda vždy výrazný mäsový úžitkový typ.

Chov plemena mäsový simentál na Slovensku
Chov simentála mäsového (dalej len ,,SM“) sa na Slovensku zacal v roku 1992 až 1994 implantáciou embryí najlepších donoriek plemena amerického mäsového simentálado základného stáda recipientiek v Rolnícko obchodnom družstve Skalica a.s.. V priebehu týchto rokov sa narodilo 57 ks cistokrvných teliat SM. Bola založenáspolocnost AG – Management Slovakia a.s.Skalica. Konatelmi tejto spolocnosti boli za ROD Skalica a.s. Ing. Ladislav Vlcej a za AgM, Inc. Casey Anderson. Výrobnú prevádzku zabezpecoval Ing. Igor Ištvancin a Miroslav Kucharic. Cielom podnikatelského zámeru bola produkcia plemenného materiálu americkej genetiky plemena hovädzieho dobytka SM. Chov sa zameral na produkciu plemenných býkov pre insemináciu a prirodzenú plemenitbu. Produkoval ajsamicí plemenný materiál a embryá. Chov sa rozvíjal a dna 1.10.1999 bolo v chove 16 ks kráv, 18 ks teliat, 27 ks jalovíc, 8 ks vysokotelných jalovíc, 9 ks mladých býkov a 3 ks dospelých plemenných býkov, spolu 81 ks zvierat. Chov bol uznaný ako šlachtitelský. Pocas šestrocného chovu plemena SM bolo možné konštatovat , že toto plemeno sa prispôsobilo miestnym podmienkam na farme vo Vrádišti. V roku 2005 odkúpil toto stádo v celkovom pocte 63 ks chovatel MOVIS -AGRO AK spol. s r.o. Skalica. Dna 30. 07. 2007 malo stádo 131 ks z toho 46 ks kráv. Cistá natalita v chove je95,65 %. Výborná rastová schopnost teliat sa prejavuje aj na hodnotení rastových schopností mladých plemenných býkov. Stádo si zachovalo aj pláštovo cervené zafarbenie, co svedcí aj o dobrej plemenárskej práci. Používaním kvalitných inseminacných býkov je potrebné venovat pozornoststabilizácii osvalenia a jatocným vlastnostiam.

Chovný cieľ a štandard plemena
Chovný cieľ
Oproti simentálskemu dobytku s kombinovanou úžitkovostou je hlavným a najdôležitejším cielom šlachtenie SM, ktorý produkuje zvieratá s dobrou rastovou schopnostou, s výrazným osvalením a znášajúce tvrdé podmienky. Dôležité je sledovanie ukazovatelov, ktoré sú rozhodujúce pre lahké pôrody. Dôležitým chovným cielom plemena SM je genetická bezrohost.

Základné parametre chovného ciela
Produkčné ukazovatele
Dobrá reprodukcia a plodnost je u všetkých mäsových plemien dobytka rozhodujúcim predpokladom ekonomiky chovu. Na jej výsledkoch vyjadrených v konecnej fáze poctom živo narodených teliat sa podielajú rovnakou mierou obidve pohlavia, teda ako plemennice tak plemenníky. Objektívnym kritériom hodnotenia plodnosti je predovšetkým pocet telných plemenníc a pocet živo narodených teliat na 100 kráv základného stáda. Okrem genetických predpokladov je však reprodukcia v nemalej miere ovplyvnená aj dalšími cinitelmi ako je zdravotný stav, úroven výživy zvierat a spôsob ich odchovu. Pre rentabilitu chovu je nutné odchovat aspon 95 teliat na 100 kráv základného stáda pri medziobdobí okolo 365 dní. K získaniu dostatocného poctu zvierat na úcely cistokrvnej plemenitby i úžitkového kríženia je nutné využívat všetky dostupné spôsoby reprodukcie, ktoré vyhovujú systému chovu mäsových plemien.

Plemennice
· pocet odchovaných teliat na 100 kráv základného stáda – minimálne 95
· hodnotenie obtiažnosti pôrodov vyjadrené percentom lahkých pôrodov podla platnej metodiky kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv (dalej len ,,KUMD a DK“) – min. 95 %
· vek pri I. otelení – mäsový simentál patrí medzi ranné plemená, cielom šlachtenia je telenie vo veku 24 mesiacov (podla úrovne odchovu a obdobia telenia vo veku od 23 do 29 mesiacov)
· priemerné medziobdobie – 365 dní, pri hodnotení tohoto ukazovatela je potrebné zohladnit využitie embryotransféru

Plemenné býky
Hodnotenie býkov využívaných v
· inseminácii (% telnosti po prvej inseminácii je zistované v rámci centrálneho registra plemenárskych údajov , požadovaný index je minimálne 90 % a viac)
· prirodzenej plemenitbe (pri hodnotení reprodukcných výsledkov je rozhodujúci pocet plemenníc a dlžka pripúštacieho obdobia, sledovanie tohto ukazovatela prebieha v rámci KUMD a DK, vyhodnotenie sa vykonáva indexom telnosti v rámci plemena – index 90 až 95 %)

Rastová schopnost
Kontrola úžitkovosti mäsových plemien je základným prostriedkom pri šlachtení plemena mäsový simentál a umožnuje dôsledné naplnenie selekcného i šlachtitelského programu.
Hmotnost zvierat je zistovaná vážením. Spôsob výpoctu prírastkov stanovuje „Metodika kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv “.
a) hodnotenie rastovej schopnosti – hmotnosť v 120, 210 a 365 dnoch
b) výkrmová schopnost a jatocné výsledky – pre hodnotenie tohto ukazovatela sa využívajú výsledky zabití a klasifikácie zvierat pomocou SEUROP systému a ich evidencia v rámci centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (dalej len ,,CEHZ“)

Hodnotenie exteriéru
Hodnotenie exteriéru je vykonávané odborne spôsobilými osobami ZCHMD (dalej len ,,hodnotitelmi“) ZCHMD podla „Metodiky popisu a hodnotenia exteriéru mäsového dobytka a dojciacich kráv“ a je evidované v databáze KUMD a DK ZCHMD. S výsledkom hodnotenia zvierata je chovatel oboznámený prostredníctvom tlacenej zostavy, ktorá obsahuje identifikacné údaje zvierata a chovatela, bodové hodnotenie jedinca, výšku v krížoch, hmotnosť v den váženia, meno hodnotitela a dátum vykonania bonitácie. Hlavným selekcným kritériom pri posudzovaní exteriéru u SM budú znaky plemena vymedzené plemenným štandardom. Pri vlastnom hodnotení bude zvlášt silný dôraz kladený predovšetkým na parametre telesného rámca, telesnej stavby, úžitkového typu a osvalenia.

Súcastou lineárneho hodnotenia exteriéru je v prílohe šlachtitelského programu (v tabulkovej casti za textom) bodové hodnotenie výšky v krížoch a hmotnosťi pre všetky vekové kategórie.

Hodnotené sú tieto kategórie (vo veku):
telatá– v stupni kontroly úžitkovosti (dalej len ,,KU“) „A“ vo veku 171 – 290 dní, v stupni „B“ vo veku 171 – 250 dní,
telné jalovice,
kravy – po 3. otelení (na žiadost chovatela aj v inom období),
plemenné býky – pri základnom výbere,
plemenné býky obvykle vo veku piatich rokov – len na žiadost chovatela.

Charakteristika a štandard plemena
Charakteristika plemena
Plemeno SM patrí medzi plemená väcšieho telesného rámca. Vzhladom k vysokej rastovej schopnosti mladých zvierat umožnuje telesný rámec a hmotnosť jalovíc vo veku 15 až 18 mesiacov ich prvé pripustenie v tomto veku. Preto je SM zaradený medzi plemená, ktoré sa prvý raz telia vo veku dvoch rokov. Plemeno je chované ako rohaté, tak aj v bezrohej forme. I ked je genetická bezrohost stále viacej chovatelmi požadovaná, nie je výskyt rohov u jedinca dôvodom k akejkolvek penalizácii. Zvieratá geneticky rohaté sú oznacované „R“ a s volnými rohami „V“, bezrohé,, P“.

Štandard plemena
Zafarbenie cervenostrakaté, ked cervená farba vždy prevláda a je v odtieni od svetlo žemlovej až po tmavú; hlava je biela, cervené sfarbenie na lícach a okolo ocí nie je chybou
Sliznica naružovelá, bez tmavého súvislého pigmentu
Hlava stredne dlhá, primerane široká
Krk stredne dlhý, dobre osvalený a u dospelých zvierat tvorí lalok
Hrudník hlboký a široký, spolu so stredotrupím tvorí temer ideálny valec; rebrá sú dostatocne klenuté, ploché, dobre osvalené
Kohútik ,chrbát a bedrá dostatocne široké, dobre osvalené a rovné
Zadok kvadratický, dlhý, mierne sklonený, v sedacích hrboloch široký; krytý výrazným osvalením, ktoré je v prechode na stehnách ako zvonku, tak aj z vnútornej strany konvexné; stehno je dlhé, primerane spustené
Koncatiny široko postavené, dobre zauhlené, s pevnou sponkou a paznechtom; postoj panvových koncatín je skôr strmší než preuhlený
Vemeno dobre upnuté, polovajcovité s pravidelnými valcovitými a stredne dlhými strukmi
Koža stredne silná a pružná
Temperament požadovaná je kludná a vyrovnaná povaha

Požiadavky plemenného štandardu

Kategória	Hmotnosť vo veku (kg)			Hmotnosť	Výška v krížoch
	120 dní	210 dní	365 dní	( kg)	365 dní (cm)
Býčky	180	295	470	x	132
Jalovičky	165	265	420	x	128
Prvôstky	x	x	x	580	133
Kravy (po 3 otel.)	x	x	x	700	138
Plem. býky nad 3 roky	x	x	x	1100	153

Vylučujúce znaky pre zápis do plemennej knihy (dalej len ,,PK“)

· súvislá tmavo pigmentovaná sliznica
· kaprí chrbát
· volná alebo výrazne vyplecená lopatka
· medzipaznechtné výrastky
· celopláštové sfarbenie bez bielych znakov na hlave
· príliš nervózna alebo rabiátna povaha
· cierne sfarbenie
· genetické chyby

Selekcný program
Selekcný program je súbor opatrení, ktorý má za ciel na základe objektívne zistených vlastností exteriéru, rastovej schopnosti a úžitkových vlastností, vyberat pre plemenitbu prednostne tie zvieratá, ktorých uplatnenie v populácii smeruje k naplneniu chovného ciela. Pretože sa populácia ako celok vyvíja, menia sa priebežne i konkrétne požiadavky selekcného programu.

Matky býkov
Ako matky býkov môžu byt vyberané kravy a jalovice, ktoré svojou typologickou vyrovnanostou a vysokou vlastnou úžitkovostou patria medzi najlepšie u plemena SM a sú využívané predovšetkým na produkciu plemenných býkov a embryí. Zaradenie plemennice do kategórie matiek býkov nie je trvalého rázu a bude upresnované podla výsledkov zistovaných v kontrole úžitkovosti. V sporných prípadoch rozhoduje o zaradení plemennice medzi matky býkov Rada plemennej knihy plemena SM. Matky sú vyberané clenmi výberovej komisie ZCHMD v chovoch s cistokrvnou plemenitbou zapojených do KUMD a DK stupna „A“.

Všeobecné podmienky pre výber matiek býkov
· zápis v oddiele A plemennej knihy
· dobrý zdravotný stav

Pripúštanie matiek býkov prebieha cielene s využitím špickových býkov (vybraných otcov býkov) z inseminácie a prirodzenej plemenitby. Príslušné kritéria selekcie pre všetky rozhodujúce oblasti, t.j. reprodukciu, hodnotenie zovnajšku a plemennú hodnotu, stanoví Rada plemennej knihy MS ato na základe priemerných výsledkov populácie. Zaradenie plemennice do kategórie matiek býkov nie je trvalého rázu a bude sa upresnovat podla výsledkov zistovaných v rámci kontroly úžitkovosti.

Otcovia býkov
Pre zaradenie plemenného býka do kategórie otcov býkov budú u plemena simentál mäsový volené omnoho prísnejšie hladiská, ako pre býkov urcených pre plemenitbu v úžitkových stádach alebo pre úcely kríženia. Tieto býky budú používané predovšetkým pre zámerné pripárovanie na matky plemenných býkov, kde hlavnou úlohou bude produkcia mladých zvierat so špickovými vlastnostami v oblasti mäsovej úžitkovosti a exteriéru. Zaradenie býka do kategórie otca býkov nie je trvalého charakteru a bude sa upresnovat podla výsledkov zistovaných v kontrole úžitkovosti. Príslušné kritéria selekcie pre všetky rozhodujúce oblasti, tj. reprodukciu, lineárne hodnotenie zovnajšku a plemennú hodnotu stanoví Rada PK a to na základe priemerných výsledkov populácie. V sporných prípadoch rozhoduje o zaradení plemenníka medzi otcov býkov Rada PK plemena SM.

Všeobecné podmienky pre výber otcov býkov
· zápis do PK plemena SM v oddiele A
· dobrý zdravotný stav

Výber otcov býkov je zaistovaný z
· býkov inseminacných
· býkov z prirodzenej plemenitby

Produkcia a výber býkov do plemenitby
Odchov plemenných býckov
Odchov mladých plemenných býkov prebieha na odchovni plemenných býkov (dalej len ,,OPB“) alebo u chovatela.Kritéria pre výber býckov do odchovu bude upresnovat Rada PK plemena SM na základe výsledkov populácie.

Všeobecné podmienky pre výber býcka do odchovu
· Pochádza od vybraných rodicov z chovov zapojených do KUMD a DK stupna „A“
· Býcek splnuje kritéria pre výber býckov do odchovu vyhlásené Radou PK
· Má overený pôvod v súlade s platnou legislatívou
· Zdravý býcek zodpovedá podmienkam KDZ
· Splnuje štandard plemena

Odchov a skúšky vlastnej rastovej schopnosti býkov
Odchov v OPB
Cielom odchovu plemenných býckov narodených zo zámerného pripárovania je testovanie ich vlastnej úžitkovosti za štandardných podmienok. Prevádzka a podmienky odchovu sa riadia podla „Metodiky pre odchov a skúšky vlastnej úžitkovosti býkov mäsových plemien dobytka“. Spracovanie a vyhodnocovanie výsledkov odchovu je prevádzané centrálne. Výsledky skúšok vlastnej úžitkovosti sú podkladom pre selekciu. Základné výbery býkov prebiehajú spravidla v OPB.

Odchov u chovatela
Chovatel má možnost odchovat býcka mimo OPB. Pri tomto systéme nie je sledovaný prírastok v období testu, ale len prírastok od narodenia. Takto odchované býky sú na úcely základného výberu predvedené na chovatelskom zvode. Pre prihlásenie býcka na zvod platia všeobecné podmienky, ako pre výber do OPB. Spracovanie a vyhodnocovanie výsledkov odchovu je vykonávané centrálne. Výbery býkov u chovatela sa riadia pokynmi, ktoré pre každý rok vydáva ZCHMD v spolupráci s Radou PK plemena SM.

Selekcné kritéria pre výber býkov do plemenitby
Odchov v OPB
· býcek musí odpovedat požiadavkám štandardu plemena
· selekcné kritéria budú stanovované Radou PK SM

Odchov u chovatela
· býček musí odpovedat požiadavkám štandardu plemena
· selekcné kritéria budú upresnované Radou PK SM

Import býka zo zahranicia
Pôvod býka musí byt doložený podla platnej legislatívy SR. Pre zaradenie býka do plemenitby v SR musí byt plemenník ohodnotený a vybraný komisiou (vid. bod 6.3.).
· býček musí odpovedat požiadavkám štandardu plemena
· selekcné kritéria budú upresnované Radou PK SM

Spôsob a kritéria pre hodnotenie a výber býkov do plemenitby
Býky sú hodnotené výberovou komisiou, ktorú podla zákona o šlachtení a plemenitbe § 8, odsek 1, zriaduje minister pôdohospodárstva SR (dalej len ,,minister“). Na návrh ZCHMD (§ 8, odsek 2) predsedu a clenov výberovej komisie vymenúva a odvoláva minister, ktorý schvaluje aj štatút tejto komisie. V sporných prípadoch rozhodnutie výberovej komisie sa bude postupovat podla schváleného reklamacného poriadku ZCHMD. O každom výbere je vyhotovený „výberový protokol“, ktorý obsahuje najmä:

· miesto a dátum výberu
· dátum narodenia
· údaje o chovatelovi a majitelovi býka
· zoznam clenov komisie
· identifikacné údaje býka
· výsledok lineárneho hodnotenia
· výsledok výberu:
1. Vybraný – do „Prirodzenej plemenitby a inseminácie“ (línia SMV, VSM*)
Pre hodnotenie exteriéru pri základnom výbere je požadovaná minimálna hodnota 6 bodov v každom z 10 hodnotených ukazovatelov (povolené 1 x 5 bodov za velkost tela).
– do „Prirodzenej plemenitby“ (línia SMV*)
Vo všetkých ostatných prípadoch, kedy nie je splnená podmienka podla bodu 1.

2. Odročený
3. Vyradený alebo vyradený pred základným výberom (nevybraný do plemenitby)

* skratka platí až do vycerpania poradového císla ústredného registra vo vnútri línie (do císla 999). Po vycerpaní poradového císla bude línia nahradená iným abecedným písmenom, ktoré sa nenachádza v databáze štátnych registrov plemenných býkov.

· línia a pridelený štátny register
· prípadne dalšie údaje v súlade s platnou legislatívou

Testovanie a posudzovanie
Testovanie a posudzovanie je vykonávané podla „Metodiky kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv“ a hodnotenie exteriéru je vykonávané podla metodiky pre „Lineárny popis a hodnotenie zovnajšku mäsových plemien dobytka“. Základné metodické postupy testovania a posudzovania i odhadu plemenných hodnôt stanovuje Vyhláška MP SR c. 18/2001 Z. z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedicnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedicnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovnajška hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat.

Plemenné hodnoty
Odhad plemennej hodnoty (dalej len „PH“) je vykonávaný pomocou viac znakového animal modelu (individuálny model jedinca). Podla nameraných hodnôt v KUMD a DK je súbežne stanovená PH pre priamy efekt, PH pre maternálny efekt a u kráv hodnota pre trvalé materské prostredie. Vzhladom k tomu, že v kontrole úžitkovosti sú v jednotlivých chovoch podchytené ako krížence s mäsovými plemenami, tak aj mäsové plemená, tvoria si tieto jedince navzájom vrstovníkov. Odhad PH je preto vykonávaný súbežne jedným výpoctom pre všetky plemená so zohladnením plemenných skupín a heterózneho efektu. Spôsob, systém a pocet vyhodnocovaných ukazovatelov v rámci výpoctu PH sa môže menit a doplnat s ohladom na požiadavky rešpektujúce šlachtitelské postupy definované týmto šlachtitelským programom.

Hodnotené vlastnosti:
· priebeh pôrodu
· hmotnosť pri narodení
· hmotnosť vo veku 120 dní
· hmotnosť vo veku 210 dní
· hmotnosť vo veku 365 dní
· lineárne hodnotenie exteriéru
· u býkov v polnom teste – prírastok v teste

Spôsob hodnotenia je popísaný modelovou rovnicou, v ktorej sú uvedené efekty genetické a efekty chovatelského prostredia, ktoré ovplyvnujú nameranú úžitkovost.

Výsledky kontroly dedicnosti sú publikované ako PH alebo ako relatívne plemenné hodnoty (dalej len ,,RPH“). Pre stanovenie RPH je využívaná štandardizovaná smerodajná odchýlka 10. Pokial publikovanie PH neupravuje samostatný predpis ZCHMD, stanovuje základné podmienky pre publikovanie výsledkov kontroly dedicnosti rada PK .

Relatívne plemenné hodnoty, ktoré sú publikované
Rastová schopnosť
· RPH pre priebeh pôrodu a hmotnosť pri narodení v priamom efekte
· RPH pre rast v priamom efekte
· RPH pre priebeh pôrodu a hmotnosť pri narodení v maternálnom efekte
· RPH pre rast v maternálnom efekte
· RPH pre prírastok v teste na OPB

Lineárne hodnotenie
· TR RPH pre velkost tela
· DT RPH dlžku tela
· HM RPH pre hmotnosť
· UT RPH pre úžitkový typ

Spôsob vyhodnocovania výsledkov
Vyhodnotenie realizácie šlachtitelského programu a porovnanie dlhodobého vývoja vyhodnocuje Rada PK plemena SM v spolupráci so ZCHMD. Výsledky z KUMD a DK vykonáva poverená organizácia.

Všeobecné ustanovenia
Nedelitelnou súcastou tohto šlachtitelského programu je metodika pre „Lineárny popis a hodnotenie zovnajšku mäsových plemien dobytka“, „Metodika kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv“, „Metodika pre odchov a skúšky vlastnej úžitkovosti býkov mäsových plemien dobytka“ a „Štatút plemennej knihy SM“. Sporné prípady súvisiace s týmto šlachtitelským programom rieši a rozhodnutie vydáva Rada PK plemena SM.

1. Základné  východiská plemennej knihy

1.1. Právnym základom štatútu  plemennej knihy (ďalej len ,,Štatút PK“) je zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o šľachtení a plemenitbe“), Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 372/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka a o zmene vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 206/2007 Z. z. klasifikácii jatočne opracovaných tiel hovädzieho dobytka, jatočne opracovaných tiel oviec, o odbornej príprave a osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len ,,Vyhláška č. 372/2007“) a Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 18/2001 Z. z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovňajšku hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat (ďalej len ,,vyhláška 18/2001“) a stanov Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku  (ďalej len ,, ZCHMD“).

1.2. Štatút PK bol vypracovaný v súlade s príslušnými záväznými smernicami a rozhodnutiami Rady Európskeho spoločenstva. Rešpektuje závery a odporúčania medzinárodných združení a federácií chovateľov mäsových plemien dobytka. Zakladá v tomto smere systém plemennej knihy (ďalej len ,,PK“) rovnocenný systémom platným v členských štátoch Európskej únie a vytvára tak predpoklady pre porovnateľnosť, všeobecné uznávanie výsledkov a produktov domáceho šľachtenia a je základným predpokladom pre medzinárodnú výmenu genofondu.

1.3. Štatút PK rešpektuje šľachtiteľský program plemena simentál mäsový  v SR (pre označenie zvierat tohto plemena evidovaných v SR sa používa skratka SM).

1.4. MP SR podľa § 6, odsek 3, zákona o šľachtení a plemenitbe priznalo ZCHMD postavenie uznanej chovateľskej organizácie. Podľa § 3, odsek 1, písmeno h je ZCHMD oprávnený viesť plemennú knihu a vykonávať činnosti v zmysle uvedeného zákona na základe rozhodnutia MP SR č. 984/1998-250.

2. Účel plemennej knihy a jej plnenie

2.1. Účelom PK je zabezpečovať cieľavedomé a sústavné zdokonaľovanie genetickej úrovne celej populácie plemena SM v žiaducom smere, sústavné zvyšovanie jej výkonnosti, hospodárnosti a súčasne i konkurenčnej schopnosti plemena.

2.2. Pre naplňovanie tohto účelu chovatelia plemena SM zriaďujú PK, ktorá:
– stanoví chovný cieľ a štandard plemena, programy a metódy šľachtenia, rozsah a metódy testovania a overovania vlastností a znakov na časovo určené obdobie, spravidla na dobu 10 rokov,
– usmerňuje, poprípade zaisťuje ich realizáciu, hodnotí priebeh šľachtenia a vývoj plemena,
– registruje chovy, plemenné zvieratá a ich potomstvo v PK,
– registruje a osvedčuje pôvod jedinca vrátane jeho plemenných hodnôt,
– stanoví parametre pre výber plemenných zvierat určených na reprodukciu populácie a zaisťuje ich výber,
– zverejňuje informácie o stave PK a hodnotách vybraných kategórií zvierat,
– výsledky jednotlivých chovov a údaje o jednotlivých zvieratách zverejňuje len so súhlasom majiteľa (okrem údajov zverejňovaných v katalógoch pri výstavách a výberoch plemenných býkov),
– spolupracuje so zahraničnými chovateľskými organizáciami plemena SM .

3. Vedenie plemennej knihy

3.1. ZCHMD  zaisťuje činnosť spojenú s vedením PK .

3.2. PK mäsových plemien dobytka je vedená formou počítačovej databázy. Je priebežne aktualizovaná preberaním údajov z prvotnej evidencie vedenej v chovoch zapísaných do RCH (register chovov) Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, údajov z kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv a údajov odhadu plemenných hodnôt, ak sú k dispozícii. Organizáciou poverenou vedením centrálneho registra plemenárskych údajov hospodárskych zvierat a výkonom kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv (dalej len KUMD a DK“) sú podla platného zákona o šlachtení a plemenitbe, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik ( dalej len ,,PS SR“).

3.3. Správa, údržba a úprava softvéru PK je zaistená v súčinnosti s vedením interných databáz  ZCHMD. Zmeny softvéru je možno vykonať len so súhlasom ZCHMD.

4. Základné členenie plemennej knihy

4.1. PK sa člení:

4.1.1. Vnútorne na:
– oddiely podľa parametrov jednotlivých zvierat (pohlavia, úplnosti pôvodu a dedičného podielu plemena SM ).

4.1.2. Funkčne na:
– register chovov (ďalej len ,,RCH“), pre evidenciu zapísaných a evidovaných chovov, riadnych a pridružených členov PK .
– vlastnú PK pre zápis jednotlivých býkov a kráv,
– plemenný register (ďalej len,, PR“) pre registráciu potomstva zvierat zapísaných v PK.

Za zviera zapísané v PK sa považuje zviera zapísané v hlavnom oddiele PK, na zvieratá zapísané v ostatných oddieloch sa prihliada ako na zvieratá registrované.

4.2. Jednotlivé zvieratá sú v dobe zápisu do PK začleňované podľa svojho genotypu a ďalších hľadísk do jedného z oddielov, označovaných písmenami A, B, C. Začlenenie prebieha na základe kritérií uvedených v článku 5.2. Štatút PK. Oddiel A je označovaný ako hlavný oddiel PK. Oddiel B a C  ako prípravné oddiely PK.

4.3. V RCH sú evidované chovy, ktoré sa prihlásia za členov v PK, za podmienok uvedených v bode 5.1. Štatútu PK.

4.4. Do oddielu A sa zapisujú býky a kravy spoločne. Zapisujú sa do neho jednotlivé zvieratá z chovov evidovaných v RCH na základe prihlášky ich majiteľa, prípadne na základe jeho poverenia (ďalej len ,,plná moc majiteľa“). Podmienky pre zápis jednotlivých zvierat do príslušných oddielov PK sú uvedené v bode 5. 2. Štatútu PK.

4.5. V PR je registrované potomstvo kráv z chovov evidovaných v PK. Podmienky pre registráciu sú uvedené v bode 5.3. Štatútu PK. Členenie do oddielov PK je vykonávané podľa 5.2.

4.6. Zvláštnu funkčnú, prípadne kvalitatívnu skupinu PK tvoria elitné zvieratá (napr. otcovia býkov a matky býkov, dlho produkčné kravy, zvieratá s mimoriadnou hodnotou). Sú vyberané podľa kritérií stanovených a aktualizovaných záznamoch PK. Netvoria však samostatný oddiel PK.

5. Členenie plemennej knihy

5.1. Register chovov v PK

Chovy sú zapísané alebo evidované v PK na základe záväznej písomnej prihlášky majiteľa a záznamu v RCH.
– Za chov zapísaný v PK sa považuje súbor kráv plemena  SM jedného majiteľa, ustajnených v jednej maštali, alebo súbor maštalí jednej farmy, ktorý má aspoň jednu plemennicu zapísanú do PK v oddiele A.
– Za chov evidovaný v PK sa považuje súbor kráv plemena  MS a krížencov s týmto plemenom jedného majiteľa, ustajnených v jednej maštali, alebo súbor maštalí jednej farmy, ktorý má aspoň jednu plemennicu zapísanú do PK v oddiele B alebo C.

5.1.1. Všeobecné podmienky pre evidenciu chovov v registri PK

Podmienkou pre evidenciu v registri chovov je hlavne:
a) riadne vedenie a uchovávanie predpísaných dokladov podľa zákona o šľachtení a plemenitbe,  vyhlášky č. 18/2001,
b) riadne a včasné označovanie zvierat trvalými ušnými značkami podľa ustanovenia bodu 8 tohto štatútu,
c) overovanie pôvodu zvierat podľa ustanovenia bodu 9 tohto štatútu,
d) umožniť pôsobenie a inšpekcie v chove PK a predkladať nimi požadované doklady.

5.2. Podmienky pre zápis a spôsob zápisu do PK

5.2.1. Býky

5.2.1.1. Do PK sa zapisujú býky jednotlivo, na základe prihlášky majiteľa a dokladov uvedených pod bodom č. 5.2.1.2. Býky, ktoré nespĺňajú uvedené podmienky, nemôžu byť do PK zapísané. Zápis do PK má trvalú platnosť.

5.2.1.2. Všeobecné podmienky pre zápis do PK

Pre zápis býkov do PK je nutné doložiť:
– potvrdenie o pôvode (ďalej len ,,POP“) vystavené zahraničnou organizáciou PK, pokiaľ nie je mladý býk zapísaný v plemennom registri, s minimálne dvoma generáciami predkov,
– výpis z plemenného registra,
– pri dovezených býkoch starších ako 5 rokov (resp. dovezenej spermy týchto býkov) výsledky vlastnej plemennej hodnoty – pokiaľ sú známe,
– overenie pôvodu podľa bodu 9,
– pridelené označenie a číslo štátneho registra býkov, ktorý pridelila poverená plemenárska organizácia.

5.2.1.3. Podmienky pre zápis do oddielov PK

Pre zápis do príslušných oddielov PK platia tieto podmienky:
Oddiel A: Plemenná príslušnosť M 1 (bod 7 Štatútu PK), dve generácie predkov zapísaných alebo registrovaných v PK rovnakého plemena v SR, alebo v zahraničí.
Oddiel B: Plemenná príslušnosť M 1 (bod 7 Štatútu PK), dve generácie predkov zapísaných alebo registrovaných v PK rovnakého plemena v SR, alebo v zahraničí. Do tohto oddielu sú preradené býky z oddielu A v prípade, že potomstvo týchto býkov vykazuje genetické chyby podľa kontroly dedičnosti zdravia, alebo potomstvo vykazuje exteriérové chyby v rozpore so štandardom.

5.2.2. Kravy

5.2.2.1. Zápis do PK

Kravy sa zapisujú jednotlivo, za podmienok uvedených v bode 5.2.2.2. a na základe prihlášky chovu a jednotlivých zvierat do PK a záznamu do registra chovov. Vylúčenie nevhodných kráv pre vstup do PK bude označené v evidencii KUMD a DK. Zápis do PK má trvalú platnosť.

5.2.2.2. Všeobecné podmienky pre zápis do PK

Do PK sa zapisujú kravy z chovov zapísaných alebo evidovaných v registri chovov, pochádzajúce z vlastného chovu, alebo získané z iného evidovaného chovu. Ďalej sa zapisujú importované plemennice mäsového plemena zapísané v PK v krajine svojho pôvodu, s overeným POP. Kravy z neevidovaných chovov môžu byť zapísané len do prípravných oddielov B a C.

5.2.2.3. Podmienky pre zápis do oddielu PK

Pre zápis kráv do príslušných oddielov PK platia tieto podmienky:

Hlavný oddiel PK

oddiel A:
– plemenná príslušnosť Ml (bod 7 Štatútu PK),
– rodičia a prarodičia zapísaní v plemennej knihe v SR alebo v zahraničí, zaradenie odpovedá oddielom PK v SR. Pokiaľ je matka zapísaná v oddiele B, musia byť dve generácie jej predkov zapísané v tomto oddiele. Potomstvo týchto zvierat musí zodpovedať štandardu plemena.

Prípravné oddiely PK

oddiel B:
– plemenná príslušnosť M1
– rodičia a prarodičia registrovaní v plemennej knihe v SR alebo v zahraničí, zaradenie zodpovedá oddielom PK v SR. Pokiaľ je matka v oddiele C, otec musí byť vždy aspoň v oddiele B. Plemennice plnia požiadavky na exteriér stanovený v štandarde plemena.

oddiel C:
– plemenná príslušnosť M2 až M4 (bod 7 Štatútu PK), otec zapísaný v odd. A až B, matka nespĺňa podmienky pre zápis do oddielu B alebo nemusí byť registrovaná v prípravnom oddiele PK

5.2.2.4. Rada PK plemena SM môže odmietnuť zápis do PK samčieho i samičieho potomstva, ktoré nezodpovedá štandardu, prípadne preukazne zhoršuje úroveň svojho potomstva, ktoré nie je v súlade s programom a cieľom šľachtenia plemena.

5.3. Potomstvo

5.3.1. Uvedené v PR

Do PR sa zapisuje potomstvo kráv a býkov zapísaných v PK v tomto rozsahu:

Samičie potomstvo:
a) až do doby zápisu do PK,
b) alebo najmenej do 5 rokov veku, pokiaľ nebolo zaradené do KUMD a DK.

Samčie potomstvo:
a) určené majiteľom na ďalší chov až do doby výberu na plemenitbu ,
b) alebo najmenej do 2 rokov veku, pokiaľ nebolo predvedené k základnému výberu.

Zaradenie zvierat do oddielov PK je podobné ako u býkov a kráv.

5.3.2. Všeobecné podmienky pre registráciu v PR

V PR sú registrované zvieratá, ktoré:
– pochádzajú z chovov zapísaných alebo evidovaných v RCH,
– sú riadne označené podľa platných predpisov,
– majú overený pôvod podľa ustanovenia bodu 9.1. štatútu PK.

5.4. Zvieratá zapísané podľa doterajšieho systému PK sa považujú za zapísané podľa tohto štatútu, ale budú začlenené do príslušných oddielov PK v zmysle tohto štatútu.

5.5. Údaje z KUMD a DK, reprodukcia a ďalšia evidencia uložená v databáze, alebo vedená v chovoch, sa považujú za údaje PK podľa tohto štatútu.

5.6. Zápis a začlenenie majú trvalú platnosť, okrem bodu 5.2.1.3.

6. Členstvo v plemennej knihe

Členmi plemennej knihy mäsových plemien dobytka sú chovatelia, ktorí majú aspoň jednu plemennicu zapísanú do oddielu A. Chovatelia, ktorí majú plemennice zapísané v oddieloch B a C, môžu byť pridruženými členmi a pri hlasovaní majú poradný hlas.

7. Definícia plemena a označenie kódom

7.1. Za čistokrvné zviera sa považuje:
a) plemenný býk, ktorý splnil podmienky pre zápis do A až B oddielu plemennej knihy,
b) plemennice, spĺňajúce podmienky pre zápis do oddielu A plemennej knihy.

7.2. Pri zápise a registrácii zvierat v plemennej knihe sa rozlišuje následná plemenná príslušnosť:
M1 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 96,80 % a viacej,
M2 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 93,75 % – 96,79 %,
M3 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 87,5 % – 93,74 %,
M4 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 75,0 % – 87,49 %,
M5 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 50,0 % – 74,99 %.

7.3. Kódové označenie uvedené v bode 7.2. sa používa vo všetkej plemenárskej dokumentácii.

7.4. Potomstvo týchto zvierat sa zaraďuje do PK podľa ustanovenia bodu 5.2. až 5.3. Štatútu PK.

7.5. Importované zvieratá s doloženým pôvodom a zapísané, či registrované v PK v krajine svojho pôvodu sú na požiadanie majiteľa zapísané do príslušného oddielu PK. V tejto súvislosti môže Rada PK zo závažných dôvodov odmietnuť zápis či registráciu do PK. Za závažný dôvod sa považuje hlavne:
– zdravotný stav zvierat (po spresnení ŠVPS SR)
– alebo preukázaná nízka genetická úroveň zvierat vedúca k zhoršeniu výsledkov v populácii, ktorá nie je v súlade so šľachtiteľským programom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou štatútu PK.

8. Označovanie dobytka v PK

8.1. Všetok dobytok mäsových plemien v SR je označovaný podľa Vyhlášky MP SR 372/2007 Z. z.

8.2. Zápis zvieraťa do PK sa označuje v databanke a vo všetkých záznamoch PK 15-miestnym numerickým znakom, kde:
prvé 3 čísla – označujú číslo chovu v PK,
ďalších 12 čísel – je vlastným číslom zvieraťa z ušnej značky.
Toto číslo je označované ako číslo plemennej knihy.

8.3. Zvieratá zapísané v zahraničných plemenných knihách sú v PK evidované pod týmto číslom PK z krajiny pôvodu.

8.4. Pomenovanie plemenných býkov vyjadruje vzťah k ročníku narodenia. Mená zvierat narodených v roku 1992 a skôr, pri novom pomenovaní, začínajú začiatočným písmenom A  alebo B. Ročník narodenia 1993 začína písmenom C, ročník 1994 písmenom D a ďalej pokračujú v jednotlivých ročníkoch podľa poradia písmen v abecede (E, F, G, H, CH, I, J, K, L, M, N, O, P, R, S, T, U,V, Z). Po vyčerpaní tejto rady pokračuje označovanie ďalšieho ročníku od písmena A. Zvieratá evidované v zahraničných plemenných knihách sú evidované podľa mien, pod ktorými sú evidované v týchto knihách. U plemenníc nie je pomenovanie vyžadované.

8.5. Chovom registrovaným v RCH je pridelené ,,Evidenčné číslo chovu v RCH“. Evidenčné čísla v RCH slúžia pre vnútorné vedenie PK.

9. Stanovenie a overovanie pôvodu dobytka v PK a údajov o jeho hodnote

9.1. Východiskom pre stanovenie pôvodu dobytka je „Sprievodný doklad zvieraťa – pas“ a ,,Register chovu“ vyhotovený z Centrálnej evidencie v súlade s Vyhláškou MP SR č. 372/2007 Z. z.

9.2. Hodnotenie údajov o teľnosti plemennice po býkovi uvedenom v preukaze plemennice a pôvod teľaťa sa povinne overujú testom paternity a maternity.

9.4. Pôvod zvierat overuje akreditované laboratórium v súlade s zaužívaným postupom ( test DNA alebo krvný typ):
– pri všetkých býkoch zaradených do plemenitby,
– pri všetkých plemenniciach používaných ako darkyne embryí,
– pri všetkých plemenniciach, od ktorých sa produkujú plemenné býky,
– náhodne vybranému potomstvu testovaných býkov,
– pri plemenniciach a potomstve narodeného po prenose embryí na žiadosť majiteľa alebo kontrolného orgánu PK,
– pri teľatách na žiadosť majiteľa býka alebo spermy
– u všetkých plemenníc pri žiadosti o zapísanie do hlavného oddielu PK.

9.5. Na účely zápisu zvierat resp. ich potomstva do PK sa vyžaduje:
– u býkov pri základnom výbere – u importovaných býkov – POP s dvomi známymi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom podľa DNA,
– u býkov pri základnom výbere – u býkov z domácej produkcie – výpis z PK s dvomi známymi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom ,
– u plemenníc – POP s dvomi známymi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom ,
– u samičích pohlavných buniek a embryách – POP darkyne s dvomi známymi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom (DNA darkyne).

9.6. Pre stanovenie pôvodu importovaných zvierat, spermy, samičích buniek a embryí sa na účely zápisu zvierat, prípadne ich potomstva do PK vyžaduje:
– u býka – POP s dvomi generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a  výsledky KD z krajiny pôvodu – pokiaľ sú tieto údaje v krajine pôvodu zisťované,
– u spermy – kópiu POP s dvomi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a  výsledky kontroly dedičnosti (ďalej len ,,KD“) býka z krajiny pôvodu – pokiaľ sú tieto údaje v krajine pôvodu zisťované,
– u plemenníc – POP s dvomi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom ,
– u teľných plemenníc – POP s dvoma generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a kópiu POP použitého býka s overeným pôvodom v akreditovanom laboratóriu,
– u samičích pohlavných buniek a embryách – POP darkyne s dvoma generáciami predkov s overením pôvodu akreditovaným laboratóriom, kópia POP otca s overením pôvodu akreditovaným laboratóriom.

POP musí byť potvrdené príslušnou PK krajiny pôvodu.

9.7. Údaje o rodokmeňovej, úžitkovej a plemennej hodnote zvierat a údaje o reprodukcii sa získavajú zo záznamu z kontroly úžitkovosti, dedičnosti a reprodukcie, uložených v databanke ZCHMD. Spôsob spracovania a overovania týchto údajov je spracovaný v programovom riešení týchto systémov.

10. Potvrdenie o pôvode plemenného dobytka

10.1. Za plemenné zvieratá sa považujú býky a kravy zapísané v oddiele A PK, ich potomstvo zapísané v plemennom registri PK a pre tento účel i samičie pohlavné bunky a embryá od plemenníc zapísaných v PK. Oficiálnym dokladom o identite, pôvode a hodnote plemenného dobytka je POP.

10.2. POP obsahuje minimálne tieto údaje:
• názov: Potvrdenie o pôvode,
• názov vydávajúcej chovateľskej organizácie,
• názov plemennej knihy,
• plemeno,
• pohlavie,
• číslo zápisu v PK,
• dátum vydania POP,
• systém identifikácie,
• identifikačné číslo,
• dátum narodenia,
• meno a adresa chovateľa,
• meno a adresa majiteľa,
• pôvod zvieraťa:
Otec | Otec otca | Matka otca
Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č.
Matka | Otec matky | Matka matky
Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č.
• dostupné výsledky kontroly úžitkovosti,
• aktualizované výsledky stanovenia genetickej hodnoty zvieraťa vrátane dedičných zvláštností a chýb zvieraťa a jeho rodičov a prarodičov (keď nie sú výsledky stanovenia genetickej hodnoty dostupné na internete),
• u teľných samíc dátum inseminácie alebo plemenitby a identifikácia býka darcu,
• meno a postavenie podpísanej osoby, dátum a miesto vydania potvrdenia a podpis jednotlivca povereného vydávajúcou chovateľskou organizáciou.

ZCHMD stanoví požiadavky a vzory POP diferencovane pre jednotlivé kategórie dobytka a systém tvorby mien býkov.

10.3. POP na plemenné býky vystavuje PK po základnom výbere býka. Na POP sú uvedené základné údaje o výsledku základného výberu a údaje o vlastnej úžitkovosti, prípadne plemenné hodnoty. Originál POP sa vydáva na žiadosť predávajúceho. Na účely predaja semena, dokladu o pripustení a pod. vystavuje PK overenú kópiu POP.

10.4. POP na plemenné kravy a jalovice, samičie pohlavné bunky a embryá sa vystavuje pri každom predaji. Pre účely tuzemského predaja vystavuje POP na žiadosť predávajúceho PK do 30 dní po predaji. Pre účely vývozu plemenných zvierat sa vystavuje POP na žiadosť predávajúceho alebo ním poverenej organizácie.

10.5. PK vedie prehľad o vydaných POP. Zmeny, opravy a doplnky v POP môže uskutočniť len vystavujúca organizácia, ktorá uchováva druhopisy POP a môže v odôvodnených prípadoch vystaviť i duplikát POP.

10.6. Na kravy a jalovice registrované v príslušnom prípravnom oddiele PK vystavuje PK „Výpis z plemennej knihy“ (ďalej len ,,výpis“), ktorý však nemá platnosť POP a nemusí obsahovať všetky náležitosti POP.

10.7. Pre ostatné účely (výber zvierat, ponuky k predaju, hodnotenie chovov a pod.) vystavuje PK výpis, ktorý však nemá platnosť POP a nemusí obsahovať všetky náležitosti POP. Výpis sa vystavuje na žiadosť majiteľa, prípadne ním poverenej organizácie a pre potreby ZCHMD. Vzor výpisu stanoví PK.

11. Rada plemennej knihy

11.1. Pre riadenie PK sa zriaďuje v súlade so stanovami ZCHMD Rada PK SM.

11.2. Úlohou Rady PK SM je hlavne:
– organizačné a technické riadenie PK,
– stanovenie metodických postupov vedenia PK,
– koordinácia kritérií pre zápis do oddielov PK a výberu zvierat,
– stanovenie metodických podkladov pre programové riešenie a jeho konzultácie,
– kontrola plnenia podmienok pre zápis do PK a vedenie PK,
– príprava šľachtiteľského programu, hodnotenie jeho plnenia a stanovenie chovného cieľa,
– prejednávanie a povoľovanie výnimiek z jednotlivých ustanovení Štatútu PK,
– navrhovanie finančného poriadku a rozpočtu PK .

12. Medzinárodná spolupráca

12.1. ZCHMD je nositeľom PK a Klub chovateľov plemena SM je garantom PK mäsových plemien dobytka voči zahraničiu. Zastupuje chovateľov vo všetkých medzinárodných organizáciách chovateľov.

12.2. ZCHMD v tomto smere zabezpečuje priame kontakty s jednotlivými zahraničnými chovateľskými organizáciami. Pri riešení metodických, organizačných a technických postupov PK, vrátane vymedzení a uznávaní podkladov pre medzinárodný obchod s plemennými zvieratami.

12.3. Rada PK je zodpovedná ZCHMD za dodržiavanie záväzných dohôd prijatých na medzinárodnej úrovni k vedeniu PK.

13. Sankcie a postihy

13.1. Členstvo chovateľov v PK nesie so sebou povinnosti. Každý člen sa zaväzuje v dôsledku svojho členstva rešpektovať ustanovenia PK určené na to aby PK nebola nikým poškodená morálne ani materiálne a nebola poškodená dobrá povesť PK.

13.2. Rada PK bude pracovať ako komisia pre sankcie a spory, pokiaľ je na tento účel špeciálne zvolaná. V prípade, že má rozhodnúť o závažných sankciách, vypočuje dotyčného chovateľa.

13.3. Rada sa zaoberá každou sťažnosťou, ktorú podá predseda Rady PK, alebo doporučeným listom člen PK.

13.4. Rada rozhoduje o vyšetrení sporu alebo sťažnosti bez odkladov.

13.5. Rada PK môže zo závažných dôvodov (napr. zdravotný stav, hrubé nedostatky technológie chovu alebo evidencie, jednanie v rozpore s zákonnými predpismi a týmto Štatútom a pod.) odmietnuť, zrušiť, alebo pozastaviť evidenciu v registri chovov.

13.6. Sankcie a tresty podľa výroku Rady PK budú zaznamenané. Po rozhodnutí o sankciách budú finančné alebo iné postihy ihneď požadované a vymáhané.

13.7. Použitie sankčného postihu ukladá príslušnému chovateľovi povinnosť uhradiť všetky náklady bez výnimky, ktoré museli byť vynaložené na nutné zistenie a preskúmanie priestupku. Ďalej všetky náklady na zverejnenie prípadu a na prípadné vylúčenie zvierat potrestaného chovateľa z PK.

14. Záverečné ustanovenie

14.1. Výnimky z jednotlivých ustanovení Štatútu PK v zdôvodnených prípadoch udeľuje Rada PK.

14.2. Štatút PK plemena SM nadobúda platnosť po schválení Ministerstvom pôdohospodárstva SR.

Schválené členskou schôdzou v Trenčíne, dna 23 . 04. 2009

Podľa archeologických nálezov, ktoré boli získané na kolových stavbách v oblasti švajčiarskych jazier, je možné považovať za začiatok chovu dobytka v Švajčiarsku obdobie mladšej doby kamennej. V tejto dobe chovaný rašelinný dobytok bol malého vzrastu a červenej farby. Keď začiatkom 5. storočia n. l. zatlačili germánske kmene Rimanov z oblasti Švajčiarska, priniesli so sebou trojhonné hospodárenie na pôde a pozdvihli chov dobytka zlepšenou výživou a ošetrovaním. Podľa M. Duersta pochádza terajší simentálsky dobytok z pôvodného rašelinného dobytka, ktorý bol po príchode Germánov prekrížený praturom (Bos taurus primigenius). Naopak, Rütimeyer predpokladá, že má pôvod v Škandinávii, odkiaľ ho so sebou priviedli okolo roku 550 n. l. Burgunďania. Až 18. storočie prináša do Európy väčšiu intenzitu poľného hospodárenia. To v určitých oblastiach zabezpečilo aj rozvoj chovu dobytka. Už v roku 1759 píšu rôzne úradné hlásenia o kvitnúcom chove dobytka v Simmentale, Saanene a Emmentále. Z týchto oblastí sa dobytok predával za vysoké ceny do zahraničia. V druhej polovici 19. storočia dosiahol export švajčiarskeho dobytka ročne asi 100 000 kusov.

Pôvodná farba simentálskeho dobytka bola červená a biela, pričom sýto červená až hnedočervená prevládala a bola rušená len bielymi znakmi. Postupom doby pribúdalo bielych znakov a farba sa stávala svetlejšia. Popis exteriéru z roku 1859 hovorí, že farba simentálskeho dobytka je červenostrakatá, svetlo alebo žemľovo červená s bielym čelom a nosom. Svetlejšiemu alebo žemľovému sfarbeniu bola dávaná prednosť, pretože toto sfarbenie vyžadovali kupci zo susedných štátov. Zároveň bol kladený dôraz na čo najväčší telesný rámec a kapacitu tela. Trend zväčšovania telesného rámca pokračoval aj v prvej polovici dvadsiateho storočia a v roku 1950 bol prijatý štandard pre plemeno.

Po celé obdobie, to znamená od 19.storočia do prvej polovice 20. storočia, bola šľachtiteľská práca zameraná na kombinovanú produkciu. Štandard z roku 1950 hovorí o kombinovanej úžitkovosti a stanoví percentuálny podiel na úrovni: 50 – 40 % mlieko, 45 – 35 % mäso, 25 – 5 % pracovné schopnosti. Ako výlučne kultúrne plemeno kládol simentál vždy pomerne veľké nároky na kŕmenie, ošetrovanie a pastvu. Prednosťou plemena bola jeho vynikajúca mliečna a zároveň i mäsová úžitkovosť. Práve vďaka týmto vlastnostiam, prevedeným na ekonomickú základňu, mu v rade štátov dávali prednosť pred dlhotrvajúcim procesom šľachtenia domácich populácií dobytka s malou produkciou mlieka a mäsa. Tak tomu bolo aj v 18. a 19. storočí vo všetkých stredoeurópskych zemiach, ale aj u nás.