Svetové trendy a smery šlachtenia
V krajine pôvodu sa chová cca 2.000.000 kusov kráv charolais (dalej len ,,CH“) a z toho je 230.000 kráv zapojených do kontroly úžitkovosti. U plemenných býkov je požadovaná hmotnost 1200 až 1500 kg. Pre dospelé kravy je stanovená hmotnost 850 až 1100 kg a kohútiková výška 145 až 155 cm. Vo Francúzsku je 44% chovov s velkostou stád kráv do 30 ks. 74 % kráv sa telí v období od novembra do marca. Prvé telenie kráv je smerované na vek 36 mesiacov (len 12% sa telí do veku 32 mesiacov). Podiel komplikovaných pôrodov sa v posledných rokoch stabilizoval na cca 8 %. V chove je požadovaných 92%odstavených teliat na sto kráv základného stáda. Zhruba 14 % kráv dosahuje medziobdobie dlhšie ako 430 dní. Zvlášt v posledných rokoch sa aj vo francúzskej populácii selekcná práca sústredí na šlachtenie geneticky bezrohých zvierat.

Charolais je vzhladom k stavom zvierat najpocetnejším mäsovým plemenom vo Francúzsku. Vynikajúce vlastnosti charolaiského dobytka sú hlavnou prícinou jeho znacného rozšírenia vo svete. V súcasnej dobe sa chová v 70-tich krajinách, na všetkých kontinentoch. V roku 1930 bolo importovaných 10 kusov jalovíc do Mexika a v júni 1936 do USA. Tým bol založený chov charolais na americkom kontinente. V roku 1957 bola založená AICA (národná asociácia chovatelov charolais). Postupne bol v Severnej Amerike založený chov charolais trochu odlišného typu, ako je chovaný vo Francúzsku. Zvýšila sa ešte viac ranost (kravy sa telia prvý krát v 24 mesiacoch), to je umožnené predovšetkým väcšou rastovou schopnostou od odstavu do 18 mesiacov veku. Charakteristická je aj bezrohost plemena. Na druhej strane vykazuje tento typ charolais oproti pôvodnému francúzskemu horšie osvalenie.

Vzhladom k tomu, že zámorská a francúzska populácia je v mnohých vlastnostiach velmi odlišná, došlo v Amerike k rozdeleniu na dva typy pre ktoré sa využíva oznacenie „pure-bred“ pre zámorský typ a „full-french“ pre francúzsky typ.

K zaisteniu spolupráce na medzinárodnej úrovni sa Slovensko v roku 1999 stalo oficiálnym clenom medzinárodnejsvetovej asociácie chovatelov plemena CH.

História a stav chovov charolaiského dobytka v SR .
S chovom CH na Slovensku sa zacalo po roku 1992. Pred týmto obdobím boli na Slovensku využívaný inseminacné býky v obmedzenom pocte. Cistokrvné stáda na produkciu plemenných zvierat neboli vytvorené. Chov bezrohého charolais bol realizovaný dovozom embryí z USA v Rolnícko obchodnom družstve Skalica. V roku 1999 bolo na farme 106 ks cistokrvných zvierat Charolais US. Chov francúzskeho typu CH sa zacal dovozom 51 ks vysokotelných jalovíc z MR na PD Modrý Dunaj Šamorín, farma Vojka nad Dunajom. V roku 1998 bol chov uznaný za cistokrvný šlachtitelský chov. Chov zakladal Ing. Arpád Figura a dalej v chove pokracoval Ing. István Pomichal PhD. Aktívnou cinnostou týchto prvých dvoch chovov sa zacalo plemeno rozširovat na celom Slovensku. V roku 1997 boli nakúpené telné jalovice na farmu SHR Márie Laššákovej, v roku 2002 bolo založené stádo v chove Famago s.r.o. Benuš a najväcšie stádo je v chove Akron a.s. Hrabušice s poctom 92 ks kráv. Po roku 2005 sú zakladané dalšie chovy nákupom cistokrvných zvierat ako aj prenosom embryí. V roku 2008 plemenná kniha mäsových plemien eviduje 819 ks cistokrvných kráv cím sa plemeno zaraduje medzi najpocetnejšie v SR. Cistokrvné plemenné býky sa využívajú na produkciu krížencov v stádach pôvodne dojených plemien. Odstav teliat na 100 kráv je pod 90 % a preto výrazne zaostávame za francúzskom. Plemeno CH patrí k najvýkonnejším mäsovým plemenám a správnou technikov chovu dosahujú chovatelia v špickových chovoch zrovnatelné výsledky s vyspelými chovatelmi v zahranicí.

Chovný ciel a štandard plemena
Chovný ciel
Hlavným cielom súcasného šlachtenia u charolaiského dobytka zostáva snaha o vytvorenie populácie zvierat moderného typu mäsového dobytka kombinujúceho v sebe vynikajúcu mäsovú úžitkovost, pri zachovaní dobrej adaptability na prírodné prostredie, dobré materské vlastnosti a vysoká pastevná schopnost.

Dosiahnutá úroven pocetných stavov populácie plemena CH priniesla so sebou , obdobne ako v krajine pôvodu, požiadavky na odlišné smery šlachtitelskej práce s ohladom na požadovaný ciel:
– upevnenie materských vlastností – produkcie zvierat, ktoré sú využívané v cistokrvnej populácii
– zvyšovanie rastovej schopnosti a mäsovej úžitkovosti – produkcia zvierat pre úžitkové kríženie
– bezrohost – v nadväznosti na celosvetové trendy šlachtenia geneticky bezrohého dobytka sa aj pri plemene CH v slovenských podmienkach zvlášt v poslednom období zacína viac sústredovat šlachtitelská práca na bezrohost.

Základné parametre chovného ciela
Produkcné ukazovatele
Dobrá reprodukcia a plodnost je u všetkých mäsových plemien dobytka rozhodujúcim predpokladom ekonomiky chovu. Na jeho výsledkoch vyjadrených v konecnej fáze poctom živo narodených teliat sa podielajú rovnakou mierou obidve pohlavia, plemennice i plemenníky. Objektívnym kritériom hodnotenia plodnosti je predovšetkým pocet telných plemenníc a pocet živo narodených teliat na 100 kráv základného stáda. Okrem genetických predpokladov je však reprodukcia v nemalej miere ovplyvnená aj dalšími cinitelmi ako je zdravotný stav, úroven výživy zvierat a spôsob ich odchovu. Pre rentabilitu chovu je nutné odchovat aspon 95 teliat na 100 kráv základného stáda pri medziobdobí okolo 365 dní. K zaisteniu dostatocného poctu zvierat na úcely cistokrvnej plemenitby i úžitkového kríženia je dôležité využívat všetky dostupné spôsoby reprodukcie, ktoré vyhovujú systému chovu mäsových plemien.

K zaisteniu genetického pokroku je nevyhnutné stále napojenie na pôvodnú francúzsku populáciu a využívanie najlepších plemenníkov. Zvlášt v chovoch zameraných na produkciu plemenných zvierat je preto velmi potrebné využívat v maximálnej možnej miere insemináciu spermou najlepších dostupných býkov ako zo zahranicia, tak aj z domácej produkcie. V menšej miere môžeme pocítat aj s nákupom plemenných zvierat z krajiny pôvodu a s využitím embryotransféru.

Kravy
– pocet odchovaných teliat na 100 kráv základného stáda – minimálne 95
– hodnotenie obtiažnosti pôrodov vyjadrené percentom lahkých pôrodov podla platnej metodiky kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv(dalej len ,,KUMD a DK“) – min. 95 %
– vek kravy pri 1. otelení – do 40 mesiacov
– priemerné medziobdobie – 360 – 400 dní, pri hodnotení tohto ukazovatela je treba zohladnit využitie embryotransféru

Plemenné býky
– dosiahnutá telnost po skoncenom pripúštacom období – min. 90 %
– hodnotenie priebehu pôrodov a ich obtiažnost

Rastová schopnost
Kontrola úžitkovosti mäsových plemien je základným prostriedkom pri šlachtení charolaiského dobytka a zaistuje dôsledné naplnenie selekcného a šlachtitelského programu.

Systém zistovania hmotnosti je prevádzaný na základe „Metodiky kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv “.

a) hodnotenie rastovej schopnosti – hmotnost v 120, 210 a 365 dnoch
b) výkrmová schopnost a jatocné výsledky – pre hodnotenie tohto ukazovatela je treba využívat výsledky zabití a klasifikácie zvierat pomocou SEUROP systému a ich evidencia v rámci centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (dalej len ,,CEHZ“)
c) produkcia jatocných teliat – program šlachtenia „double muscle“ dvojité osvalenie, (dalej len ,,DM“)

Hodnotenie exteriéru
Hodnotenie exteriéru je vykonávané odborne spôsobilými osobami ZCHMD podla „Metodiky popisu a hodnotenia exteriéru mäsového dobytka a dojciacich kráv “ a je evidované v databáze KUMD a DK ZCHMD. S výsledkom hodnotenia zvierata je chovatel zoznamovaný prostredníctvom tlacenej zostavy, ktorá obsahuje identifikacné údaje zvierata a chovatela, bodové hodnotenie jedinca, výšku v krížoch, hmotnost v den váženia, meno hodnotitela a dátum vykonania bonitácie. Hlavným selekcným kritériom pri posudzovaní exteriéru u charolaiského dobytka budú znaky plemena vymedzené plemenným štandardom. Pri vlastnom hodnotení bude kladený dôraz predovšetkým na parametre telesného rámca, telesnej stavby, úžitkového typu a osvalenia.

Súcastou lineárneho hodnotenia exteriéru je v prílohe šlachtitelského programu (v tabulkovej casti za textom) bodové hodnotenie výšky v krížoch a hmotnosti pre všetky vekové kategórie.

Hodnotené sú tieto kategórie (vo veku):
telatá– v stupni kontroly úžitkovosti (dalej len ,,KU“) „A“ vo veku 171 – 290 dní, v stupni „B“ vo veku 171 – 250 dní
telné jalovice
kravy – po 3. otelení (na žiadost chovatela aj v inom období)
plemenné býky – pri základnom výberu
plemenné býky staršie ako pät rokov – len na žiadost chovatela

Pri hodnotení je treba objektívne hodnotit variabilitu daného znaku v rámci plemena aj s ohladom na vek. Chyby vymenované v metodike sú zaznamenávané.

Štandard plemena
Plemeno CH patrí medzi mäsové plemená, ktoré sa zapúštajú v dvoch a telia v troch rokoch. Je stredného až velkého telesného rámca s harmonickou stavbou tela. Silná a pevná kostra tvorí podklad k výraznému osvaleniu, šírkovým a hlbkovým rozmerom trupu. Plemeno je chované v rohatej i bezrohej forme. Zvieratá geneticky bezrohé sú oznacované „P“ a s volnými rohami „V“. Zvieratá, ktoré sú produktom špecializovaného programu DM sú oznacené za menom „DM“.
Zafarbenie – jednotne biele (smotanové)
Sliznica – ružová bez škvrn
Hlava –relatívne malá, krátka so širokým plochým celom, širokým mulcom a silnými lícami, oci výrazné, uši stredné, jemné
Krk – krátky, silno osvalený
Hrudník – hlboký, rebrá okrúhle, dobre zviazané s plecom
Chrbát – rovný, široký, dobre osvalený, bederná krajina priestranná, spodná línia brucha je rovnobežná s chrbtom
Koncatiny – silné, dobre stavané
Paznechty – výrazné a uzavreté
Stehno – mierne vyhladené, ale velmi široké a zavalité
Temperament – kludná a vyrovnaná povaha

Požiadavky plemenného štandardu

Kategória	Hmotnost vo veku (kg)			Hmotnost	Výška
	120 dní	210 dní	365 dní	( kg)	v krížoch (cm)
Býcky	180	290	460	x	130
Jalovicky	170	250	350	x	128
Prvôstky (do 40 mesiacov)	x	x	x	640	137
Kravy (po 3 otelení)	x	x	x	710	140
Plemenné býky nad 3 roky	x	x	x	1190	148

Selekčný program
Selekčný program je súbor opatrení, ktorý má za ciel na základe objektívne zistených vlastností exteriéru, rastových schopností a úžitkových vlastností vyberat pre plemenitbu prednostne tie zvieratá, ktorých uplatnenie v populácii smeruje k naplneniu chovného ciela. Pretožesa populácia ako celok vyvíja, menia sa priebežne i konkrétne požiadavky selekcného programu.

Matky býkov
Vybrané matky býkov musia tvorit elitnú skupinu kráv odpovedajúcu kvalitatívnemu vrcholu celej populácie zvierat charakterizovanú vysokou typologickou vyrovnanostou a špickovou úrovnou vlastnej úžitkovosti. Chov a výber matiek plemenných býkov bude prevádzaný v chovoch s cistokrvnou plemenitbou zapojených do KUMD a DK stupna „A“. Hlavnými kritériami výberu budú predovšetkým vlastné výsledky v oblasti reprodukcie a vlastnou plemennou hodnotou pre túto vlastnost a znaky exteriéru. Za matky plemenných býkov budú vyberané len kravy zdravé, s odpovedajúcou plodnostou, dobrými materskými vlastnostami a so známym pôvodom. Príslušné kritériá selekcie pre všetky rozhodujúce oblasti, tj. reprodukciu, lineárne hodnotenie zovnajšku a plemennej hodnoty (dalej len ,,PH“), stanoví Rada plemennej knihy (dalej len ,,PK“) a to na základe priemerných výsledkov populácie. Zaradenie plemennice do kategórie matiek býkov nie je trvalého rázu a bude upresnované podla výsledkov zistovaných v KU. Rada PK vyhlasuje kritéria pre výber matiek býkov vždy na pätrocné obdobie.

Všeobecné podmienky pre výber matiek býkov
– Zápis do PK plemena CH v oddiele A
– Dobrý zdravotný stav

Otcovia býkov
Pre zaradenie plemenného býka do kategórie otcov býkov budú v charolaiskom dobytku zvolené omnoho prísnejšie kritéria, ako pre býkov urcených pre plemenitbu v úžitkových stádach alebo pre úcely kríženia. Tieto býky budú používané predovšetkým pre zámerné pripárovanie na matky plemenných býkov, kde hlavnou úlohou bude produkcia mladých zvierat so špickovými vlastnostami v oblasti mäsovej úžitkovosti a exteriéru. Zaradenie býka do kategórie otca býkov nie je trvalého charakteru a bude sa upresnovat podla výsledkov zistovaných v KU. Príslušné kritériá selekcie pre všetky rozhodujúce oblasti, tj. reprodukciu, lineárne hodnotenie zovnajšku a PH stanoví Rada PK a to na základe priemerných výsledkov populácie. Rada PK každorocne vyhlasuje zoznam otcov býkov zo zahranicia i domácej produkcie s prevahou býkov z kontroly dedicnosti a inseminácie. Rada PK plemena CH vyhlasuje každorocne kritéria pre výber otcov býkov.

Všeobecné podmienky pre výber otcov býkov
– zápis do PK plemena CH v oddiele A
– dobrý zdravotný stav

Výber otcov býkov je zaistovaný z
– býkov inseminacných
– býkov z prirodzenej plemenitby

Produkcia a výber býkov do plemenitby
Odchov plemenných býckov
Odchov mladých plemenných býkov prebieha u chovatela alebo v odchovni plemenných býkov (dalej len ,,OPB“).Kritéria pre výber býckov do odchovu vyhlasuje Rada PK plemena CH na základe výsledkov populácie.

Všeobecné podmienky pre výber býcka na odchov
– Pochádza od vybraných rodicov z chovu zapojených do KUMD a DK stupna „A“
– Býcek splna kritériá pre výber býckov do odchovu, vyhlásené Radou PK plemena CH
– Má overený pôvod v súlade s platnou legislatívou
– Zdravý býcek odpovedajúci podmienkam kontroly dedicnosti zdravia (dalej len ,,KDZ“)
– Splna štandard plemena

Odchov a skúšky vlastnej rastovej schopnosti býkov

Odchov na OPB
Cielom odchovu plemenných býckov narodených zo zámerného pripárovania je testovanie ich vlastnej úžitkovosti za štandardných podmienok. Prevádzka a podmienky odchovu sa riadia podla „Metodiky pre odchov a skúšky vlastnej úžitkovosti býkov mäsových plemien dobytka“. Spracovanie a vyhodnocovanie výsledkov odchovu je vykonávané centrálne. Výsledky skúšok vlastnej úžitkovosti sú podkladom pre selekciu. Základné výbery býkov prebiehajú spravidla u chovatelov a v OPB.

Odchov u chovatela
Chovatel má možnost odchovat býcka mimo OPB. Pri tomto systéme nie je sledovaný prírastok v období testu, ale len prírastok od narodenia. Takto odchované býcky sú k základnému výberu predvedené na chovatelskom zvode. Pre prihlásenie býcka na zvod platia všeobecné podmienky, ako pre výber do OPB. Spracovanie a vyhodnocovanie výsledkov odchovu je vykonávané centrálne. Výbery býkov u chovatela sa riadia pokynmi, ktoré pre každý rok vydáva ZCHMD v spolupráci s Radou PK plemena CH.

Selekcné kritériá pre výber býkov do plemenitby
Odchov na OPB
– býcek musí splnat požiadavky štandardu plemena
– selekcné kritéria budú upresnované Radou PK plemena CH

Odchov u chovatela
– býček musí splnat požiadavky štandardu plemena
– selekcné kritériá budú upresnované Radou PK plemena CH

Import býka zo zahranicia
Pôvod býka musí byt doložený podla platnej legislatívy SR. Pre zaradenie býka do plemenitby v SR musí byt plemenník hodnotený a vybraný podla bodu 6.3.
– býcek musí splnat požiadavky štandardu plemena
– selekcné kritéria budú upresnované Radou PK plemena CH

Spôsob a kritéria pre hodnotenie a výber býkov do plemenitby
Býky sú hodnotené výberovou komisiou, ktorú podla zákona o šlachtení a plemenitbe § 8, odsek 1, zriaduje minister pôdohospodárstva SR (dalej len ,,minister“). Na návrh ZCHMD (§ 8, odsek 2) predsedu a clenov výberovej komisie vymenúva a odvoláva minister, ktorý schvaluje aj štatút tejto komisie. V sporných prípadoch rozhodnutie výberovej komisie sa bude postupovat podla schváleného reklamacného poriadku ZCHMD. O každom výbere je vyhotovený „výberový protokol“, ktorý obsahuje hlavne:
– miesto a dátum výberu
– dátum narodenia
– údaje o chovatelovi a majitelovi býka
– zoznam clenov komisie
– identifikacné údaje býka
– výsledok lineárneho hodnotenia
– výsledok výberu:

1. Vybraný – do „Prirodzenej plemenitby a inseminácie“(línia CHV,VCH*)
Hodnotenie exteriéru pri základnom výbere je požadovaná minimálna hodnota 6 bodov v každom z 10 hodnotených ukazovatelov (povolené 1 x 5 bodov za velkost tela).
– do „Prirodzenej plemenitby“ (línia CHV*)
Vo všetkých ostatných prípadoch, kednie je splnenápodmienka podla bodu 1

Zvieratá v programe DM:
– do „Prirodzenej plemenitby DM “ (línia CHV*)
– do „Prirodzenej plemenitby a inseminácie DM“(línia CHV, VCH*)
(o pridelení línie v programe DMrozhodne výberová komisia v den základného výberu)
2. Odrocený
3. Vyradený alebo vyradený pred základným výberom (nevybraný do plemenitby)
* skratka platí až do vycerpania poradového císla ústredného registra vo vnútri línie (do císla 999). Po vycerpaní poradového císla bude línia nahradená iným abecedným písmenom, ktoré sa nenachádza v databáze štátnych registrov plemenných býkov.
– línie a pridelený štátny register (línia sa prideluje podla výsledkov hodnotenia zvierata pri základnom výbere)
– prípadne dalšie údaje v súlade s platnou legislatívou

Testovanie a posudzovanie
Testovanie a posudzovanie je prevádzané podla „Metodiky kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv “ a hodnotenie exteriéru je prevádzané podla metodiky pre „Lineárny popis a hodnotenie zovnajšku mäsových plemien dobytka“. Základné metodické postupy testovania a posudzovania i odhadu plemenných hodnôt stanovuje Vyhláška MP SR c. 18/2001 Z. z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedicnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedicnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovnajška hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat.

Plemenné hodnoty
Odhad plemennej hodnoty je vykonávaný pomocou viac znakového animal modelu (individuálny model jedinca). Podla nameraných hodnôt v KUMD a DK je súbežne stanovená plemenná hodnota (dalej len ,,PH“) pre priamy efekt, PH pre maternálny efekt. Vzhladom na to, že v kontrole úžitkovosti sú v jednotlivých chovoch evidované krížence s mäsovými plemenami, i mäsové plemená, tvoria si tieto jedince navzájom vrstovníkov. Odhad plemennej hodnoty je preto vykonávaný súbežne jedným výpoctom pre všetky plemená so zohladnením plemenných skupín a heterózneho efektu. Spôsob, systém a pocet vyhodnocovaných ukazovatelov v rámci výpoctu PH sa môže menit a doplnovat s ohladom na požiadavky rešpektujúce šlachtitelské postupy definované týmto šlachtitelským programom.

Hodnotené vlastnosti:
– priebeh pôrodu
– hmotnost pri narodení
– hmotnost vo veku 120 dní
– hmotnost vo veku 210 dní
– hmotnost vo veku 365 dní
– u býkov na OPB prírastok v teste
– lineárne hodnotenie exteriéru

Spôsob hodnotenia je popísaný modelovou rovnicou, v ktorej sú uvedené efekty genetické a efekty chovatelského prostredia, ktoré ovplyvnujú nameranú úžitkovost.

Výsledky kontroly dedicnosti sú publikované ako PH alebo ako relatívne plemenné hodnoty (dalej len ,,RPH“). Pre stanovenie RPH je využívaná štandardizovaná smerodajná odchýlka 10. Pokial neupravuje publikovanie PH samostatný predpis ZCHMD, stanovuje základné podmienky pre publikovanie výsledkov kontroly dedicnosti Rada PK plemena CH.

Relatívne plemenné hodnoty, ktoré sú publikované
Rastová schopnost
– RPH pre priebeh pôrodu a hmotnost pri narodení v priamom efekte
– RPH pre rast v priamom efekte
– RPH pre priebeh pôrodu a hmotnost pri narodení v maternálnom efekte
– RPH pre rast v maternálnom efekte
– RPH pre prírastok v teste na OPB

Lineárne hodnotenie
– TR RPH pre telesný rámec
– KT RPH pre kapacitu tela
– OS RPH pre osvalenie
– UT RPH pre úžitkový typ

Spôsob vyhodnocovania výsledkov
Vyhodnotenie realizácie šlachtitelského programu a porovnanie dlhodobého vývoja vyhodnocuje Rada PK plemena CH v spolupráci so ZCHMD. Výsledky z KUMD a DK vykonáva poverená organizácia.

Všeobecné ustanovenia
Nedelitelnou súcastou tohto šlachtitelského programu je metodika pre „Lineárny popis a hodnotenie zovnajšku mäsových plemien dobytka“, „Metodika kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv“ , „Metodika pre odchov a skúšky vlastnej úžitkovosti býkov mäsových plemien dobytka“ a „Štatút plemennej knihy charolais“. Sporné prípady súvisiace s týmto šlachtitelským programom rieši a rozhodnutia vydáva Rada PK plemena CH.

1. Základné východiská plemennej knihy

1.1. Právnym základom štatútu plemennej knihy (ďalej len ,,Štatút PK“) je zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o šľachtení a plemenitbe“),Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 372/2007 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka a o zmene vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 206/2007 Z. z. klasifikácii jatočne opracovaných tiel hovädzieho dobytka, jatočne opracovaných tiel oviec, o odbornej príprave a osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len ,,Vyhláška č. 372/2007“) a Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 18/2001 Z. z. o vykonávaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia, kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovňajšku hospodárskych zvierat, o založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra, vedení predpísanej evidencie a o overovaní pôvodu hospodárskych zvierat ( ďalej len ,,vyhláška 18/2001“) a stanov Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku (ďalej len ,, ZCHMD“).

1.2. Štatút PK bol vypracovaný v súlade s príslušnými záväznými smernicami a rozhodnutiami Rady Európskeho spoločenstva. Rešpektuje závery a odporúčania medzinárodných združení a federácií chovateľov mäsových plemien dobytka. Zakladá v tomto smere systém plemennej knihy (ďalej len ,,PK“) rovnocenný systémom platným v členských štátoch Európskej únie a vytvára tak predpoklady pre porovnateľnosť, všeobecné uznávanie výsledkov a produktov domáceho šľachtenia a je základným predpokladom pre medzinárodnú výmenu genofondu.

1.3. Štatút PK rešpektuje šľachtiteľský program plemena Charolais v SR (pre označenie zvierat tohto plemena evidovaných v SR sa používa skratka CH).

1.4. MP SR podľa § 6, odsek 3, zákona o šľachtení a plemenitbe priznalo ZCHMD postavenie uznanej chovateľskej organizácie. Podľa § 3, odsek 1, písmeno h je ZCHMD oprávnený viesť plemennú knihu a vykonávať činnosti v zmysle uvedeného zákona na základe rozhodnutia MP SR č. 984/1998-250.

2. Účel plemennej knihy a jej plnenie

2.1. Účelom plemennej knihy (ďalej len PK) je zabezpečovať cieľavedomé a sústavné zdokonaľovanie genetickej úrovne celej populácie plemena CH v žiaducom smere, sústavné zvyšovanie jej výkonnosti, hospodárnosti a súčasne i konkurencieschopnosti plemena.

2.2. Pre naplňovanie tohto účelu chovatelia plemena CH zriaďujú PK, ktorá:
– stanoví chovný cieľ a štandard plemena, programy a metódy šľachtenia, rozsah a metódy testovania a overovania vlastností a znakov na časovo určené obdobie, spravidla na dobu 10 rokov,
– usmerňuje, poprípade zaisťuje ich realizáciu, hodnotí priebeh šľachtenia a vývoj plemena,
– registruje chovy, plemenné zvieratá a ich potomstvo v PK,
– registruje a osvedčuje pôvod jedinca vrátane jeho plemenných hodnôt,
– stanoví parametre pre výber plemenných zvierat určených na reprodukciu populácie a zaisťuje ich výber,
– zverejňuje informácie o stave PK a hodnotách vybraných kategórií zvierat,
– výsledky jednotlivých chovov a údaje o jednotlivých zvieratách zverejňuje len so súhlasom majiteľa (okrem údajov zverejňovaných v katalógoch pri výstavách a výberoch plemenných býkov),
– spolupracuje so zahraničnými chovateľskými organizáciami plemena CH.

3. Vedenie plemennej knihy

3.1. ZCHMD zaisťuje činnosť spojenú s vedením PK.

3.2. PK mäsových plemien dobytka je vedená formou počítačovej databázy. Je priebežne aktualizovaná preberaním údajov z prvotnej evidencie vedenej v chovoch zapísaných do RCH (register chovov) Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, údajov z kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv a údajov odhadu plemenných hodnôt, ak sú k dispozícii. Organizáciou poverenou vedením centrálneho registra plemenárskych údajov hospodárskych zvierat a výkonom kontroly úžitkovosti mäsového dobytka a dojciacich kráv (dalej len KUMD a DK“) sú podla platného zákona o šlachtení a plemenitbe, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik ( dalej len ,,PS SR“).

3.3. Správa, údržba a úprava softvéru PK je zaistená v súčinnosti s vedením databázy ZCHMD. Zmeny softvéru je možno vykonať len so súhlasom ZCHMD.

4. Základné členenie plemennej knihy

4.1. PK sa člení:

4.1.1. Vnútorne na:
– oddiely podľa parametrov jednotlivých zvierat (pohlavie, úplnosti pôvodu a dedičného podielu krvi plemena CH ).

4.1.2. Funkčne na:
– register chovov (ďalej len ,,RCH“), pre evidenciu zapísaných a evidovaných chovov, riadnych a pridružených členov PK,
– vlastnú plemennú knihu (ďalej len ,,PK“)) pre zápis jednotlivých býkov a kráv,
– plemenný register (ďalej len ,,PR“) pre registráciu potomstva zvierat zapísaných v PK .

Za zviera zapísané v PK sa považuje zviera zapísané v hlavnom oddiele PK, na zvieratá zapísané v ostatných oddieloch sa prihliada ako na zvieratá registrované.

4.2. Jednotlivé zvieratá sú v dobe zápisu do PK začleňované podľa svojho genotypu a ďalších hľadísk do jedného z oddielov, označovaných písmenami A, B, C. Začlenenie prebieha na základe kritérií uvedených v článku 5.2. Štatút PK. Oddiel A je označovaný ako hlavný oddiel PK. Oddiel B a C ako prípravné oddiely PK.

4.3. V RCH sú evidované chovy, ktoré sa prihlásia za členov v PK, za podmienok uvedených v bode 5.1. Štatútu PK.

4.4. Do oddielu A sa zapisujú býky a kravy spoločne. Zapisujú sa do neho jednotlivé zvieratá z chovov evidovaných v RCH na základe prihlášky ich majiteľa, prípadne z jeho poverenia (ďalej len ,,plná moc majiteľa“). Podmienky pre zápis jednotlivých zvierat do príslušných oddielov PK sú uvedené v bode 5. 2. Štatútu PK.

4.5. V PR je registrované potomstvo kráv z chovov evidovaných v PK. Podmienky pre registráciu sú uvedené v bode 5.3. Štatútu PK. Členenie do oddielov PK je vykonávané podľa 5.2.

4.6. Zvláštnu funkčnú, prípadne kvalitatívnu skupinu PK tvoria elitné zvieratá (napr. otcovia býkov a matky býkov, dlho produkčné kravy, zvieratá s mimoriadnou hodnotou). Sú vyberané podľa kritérií stanovených a aktualizovaných v záznamoch PK. Netvoria však samostatný oddiel PK.

5. Členenie plemennej knihy

5.1. Register chovov v PK

Chovy sú zapísané alebo evidované v PK na základe záväznej písomnej prihlášky majiteľa a záznamu v RCH.
– Za chov zapísaný v PK sa považuje súbor kráv plemena CH jedného majiteľa, ustajnených v jednej maštali, alebo súbor maštalí jednej farmy, ktorý má aspoň jednu plemennicu zapísanú do PK v oddiele A.
– Za chov evidovaný v PK sa považuje súbor kráv plemena CH a krížencov s týmto plemenom jedného majiteľa, ustajnených v jednej maštali, alebo súbor maštalí jednej farmy, ktorý má aspoň jednu plemennicu zapísanú do PK v oddiele B alebo C.

5.1.1. Všeobecné podmienky pre evidenciu chovov v registri PK

Podmienkou pre evidenciu v registri chovov je hlavne:
a) riadne vedenie a uchovávanie predpísaných dokladov podľa zákona SR 194/2008 Z. z. a vyhlášky č. 18/2001 Z. z.
b) riadne a včasné označovanie zvierat trvalými ušnými značkami podľa ustanovenia bodu 8 tohto štatútu
c) overovanie pôvodu zvierat podľa ustanovenia bodu 9 tohto štatútu
d) umožniť pôsobenie a inšpekcie v chove PK a predkladať nimi požadované doklady

5.2. Podmienky pre zápis a spôsob zápisu do PK

5.2.1. Býky

5.2.1.1. Do PK sa zapisujú býky jednotlivo, na základe prihlášky majiteľa a dokladov uvedených pod bodom č. 5.2.1.2. Býky, ktoré nespĺňajú uvedené podmienky, nemôžu byť do PK zapísané. Zápis do PK má trvalú platnosť.

5.2.1.2. Všeobecné podmienky pre zápis do PK

Pre zápis býkov do PK je nutné doložiť:
– potvrdenie o pôvode (ďalej len ,,POP“) vystavené zahraničnou organizáciou PK, pokiaľ nie je mladý býk zapísaný v PR, s minimálne dvoma generáciami predkov,
– výpis z PR,
– u dovezených býkov starších ako 5 rokov (resp. dovezenej spermy týchto býkov) výsledky vlastnej plemennej hodnoty (ďalej len ,,PH“) pokiaľ sú známe,
– overenie pôvodu podľa bodu 9,
– pridelené označenie a číslo štátneho registra býkov, ktorý pridelila poverená plemenárska organizácia.

5.2.1.3. Podmienky pre zápis do oddielov PK

Pre zápis do príslušných oddielov PK platia tieto podmienky:
Oddiel A: Plemenná príslušnosť M 1 (bod 7 Štatútu PK), dve generácie predkov zapísaných alebo registrovaných v PK rovnakého plemena v SR, alebo v zahraničí.
Oddiel B: Plemenná príslušnosť M 1 (bod 7 Štatútu PK), dve generácie predkov zapísaných alebo registrovaných v PK rovnakého plemena v SR, alebo v zahraničí. Do tohto oddielu sú preradené býky z oddielu A v prípade, že potomstvo týchto býkov vykazuje genetické chyby podľa kontroly dedičnosti zdravia, alebo potomstvo vykazuje exteriérové chyby v rozpore so štandardom.

5.2.2. Kravy

5.2.2.1. Zápis do PK

Kravy sa zapisujú jednotlivo, za podmienok uvedených v bode 5.2.2.2. a na základe prihlášky chovu a jednotlivých zvierat do PK a záznamu do registra chovov. Vylúčenie nevhodných kráv pre vstup do PK bude označené v evidencii KUMD a DK. Zápis do PK má trvalú platnosť.

5.2.2.2. Všeobecné podmienky pre zápis do PK

Do PK sa zapisujú kravy z chovov zapísaných alebo evidovaných v RCH, pochádzajúce z vlastného chovu, alebo získané z iného evidovaného chovu. Ďalej sa zapisujú importované plemennice mäsového plemena zapísané v PK v krajine svojho pôvodu, s overeným POP. Kravy z neevidovaných chovov môžu byť zapísané len do prípravných oddielov B a C.

5.2.2.3. Podmienky pre zápis do oddielu PK

Pre zápis kráv do príslušných oddielov PK platia tieto podmienky:

Hlavný oddiel PK

oddiel A:
– plemenná príslušnosť Ml (bod 7 Štatútu PK),
– rodičia a prarodičia zapísaní v PK v SR alebo v zahraničí, zaradenie zodpovedá oddielom PK v SR. Pokiaľ je matka zapísaná v oddiele B, musia byť dve generácie jej predkov zapísané v tomto oddiele. Potomstvo týchto zvierat musí zodpovedať štandardu plemena.

Prípravné oddiely PK

oddiel B:
– plemenná príslušnosť M1,
– rodičia a prarodičia registrovaní v plemennej knihe v SR alebo v zahraničí, zaradenie zodpovedá oddielom PK v SR. Pokiaľ je matka v oddiele C, otec musí byť vždy aspoň v oddiele B. Plemennice plnia požiadavky na exteriér stanovený v štandarde plemena.

oddiel C:
– plemenná príslušnosť M2 až M4 (bod 7 Štatútu PK), otec zapísaný v oddiele A až B, matka nespĺňa podmienky pre zápis do oddielu B alebo nemusí byť registrovaná v prípravnom oddiele PK

5.2.2.4. Rada PK plemena CH môže odmietnuť zápis do PK samčieho i samičieho potomstva, ktoré nezodpovedá štandardu, prípadne preukazne zhoršuje úroveň svojho potomstva, ktoré nie je v súlade s programom a cieľom šľachtenia plemena.

5.3. Potomstvo

5.3.1. Uvedené v PR

V PR sa eviduje potomstvo kráv a býkov zapísaných v PK v tomto rozsahu:

Samičie potomstvo:
a) až do doby zápisu do PK ,
b) alebo najmenej do 5 rokov veku, pokiaľ nebolo zaradené do KUMD a DK.

Samčie potomstvo:
a) určené majiteľom na ďalší chovu až do doby výberu na plemenitbu,
b) alebo najmenej do 2 rokov veku, pokiaľ nebolo predvedené k základnému výberu.

Zaradenie zvierat do oddielov PK je obdobné ako u býkov a kráv.

5.3.2. Všeobecné podmienky pre registráciu v PR

V PR sú registrované zvieratá, ktoré:
– pochádzajú z chovov zapísaných alebo evidovaných v RCH,
– sú riadne označené podľa platných predpisov,
– majú overený pôvod podľa ustanovenia bodu 9.1. štatútu PK.

5.4. Zvieratá zapísané podľa doterajšieho systému PK sa považujú za zapísané podľa tohto štatútu, ale budú začlenené do príslušných oddielov PK v zmysle tohto štatútu.

5.5. Údaje z KUMD a DK, reprodukcia a ďalšia evidencia uložená v databáze, alebo vedená v chovoch, sa považujú za údaje PK podľa tohto štatútu.

5.6. Zápis a začlenenie majú trvalú platnosť, okrem bodu 5.2.1.3.

6. Členstvo v plemennej knihe

Členmi PK mäsových plemien dobytka sú chovatelia, ktorí majú aspoň jednu plemennicu zapísanú do oddielu A. Chovatelia, ktorí majú plemennice zapísané v oddieloch B a C, môžu byť pridruženými členmi a pri hlasovaní majú poradný hlas.

7. Definícia plemena a označenie kódom

7.1. Za čistokrvné zviera sa považuje:
a) plemenný býk, ktorý splnil podmienky pre zápis do A až B oddielu PK,
b) plemennice, splňujúce podmienky pre zápis do A oddielu PK.

7.2. Pri zápise a registrácii zvierat v PK sa rozlišuje následná plemenná príslušnosť:
M1 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 96,80 % a viacej,
M2 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 93,75 % – 96,79 %,
M3 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 87,50 % – 93,74 %,
M4 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 75,00 % – 87,49 %,
M5 dedičný podiel príslušného mäsového plemena dobytka je 50,00 % – 74,99 % .

7.3. Kódové označenie uvedené v bode 7.2. sa používa vo všetkej plemenárskej dokumentácii.

7.4. Potomstvo týchto zvierat sa zaraďuje do PK podľa ustanovenia bodu 5.2. až 5.3. Štatútu PK.

7.5. Importované zvieratá s doloženým pôvodom a zapísané, či registrované v PK v krajine svojho pôvodu sú na požiadanie majiteľa zapísané do príslušného oddielu PK. V tejto súvislosti môže Rada PK zo závažných dôvodov odmietnuť zápis či registráciu do PK. Za závažný dôvod sa považuje najmä:
– zdravotný stav zvierat (po spresnení ŠVPS SR) ,
– alebo preukázaná nízka genetická úroveň zvierat vedúca k zhoršeniu výsledkov v populácii, ktorá nie je v súlade so šľachtiteľským programom, ktorý je nedeliteľnou súčasťou štatútu PK.

8. Označovanie dobytka v PK

8.1. Všetok dobytok mäsových plemien v SR je označovaný podľa zákona Vyhlášky MP SR č. 372/2007 Z. z.

8.2. Zápis zvieraťa do PK sa označuje v databanke a vo všetkých záznamoch PK 15 -miestnym numerickým znakom, kde:

prvé 3 čísla označujú číslo chovu v PK,

ďalších 12 čísel je vlastným číslom zvieraťa z ušnej značky.

Toto číslo je označované ako číslo PK.

8.3. Zvieratá zapísané v zahraničných plemenných knihách sú v PK evidované pod číslom PK z krajiny pôvodu.

8.4. Pomenovanie plemenných býkov vyjadruje vzťah k ročníku narodenia. Mená zvierat narodených v roku 1992 a skôr, pri novom pomenovaní, začínajú začiatočným písmenom A alebo B. Ročník narodenia 1993 začína písmenom C, ročník 1994 písmenom D a ďalej pokračujú v jednotlivých ročníkoch podľa poradia písmen v abecede (E, F, G, H, CH, I, J, K, L, M, N, O, P, R, S, T, U,V, Z). Po vyčerpaní tejto rady pokračuje označovanie ďalšieho ročníku od písmena A. Zvieratá evidované v zahraničných plemenných knihách sú evidované podľa mien, pod ktorými sú evidované v týchto knihách. U plemenníc nie je pomenovanie vyžadované.

8.5. Chovy registrovaným v RCH je pridelené ,,Evidenčné číslo chovu v RCH“ . Evidenčné čísla v RCH slúžia na vnútorné vedenie PK .

9. Stanovenie a overovanie pôvodu dobytka v PK a údajov o jeho hodnote

9.1. Východiskom pre stanovenie pôvodu dobytka je „Sprievodný doklad zvieraťa – pas“ a ,,Register chovu“ vyhotovený z Centrálnej evidencie v súlade s Vyhláškou MP SR č. 372/2007 Z. z.

9.2. Hodnotenie údajov o teľnosti plemennice po býkovi uvedenom v preukaze plemennice a pôvod teľaťa sa overujú testom paternity a maternity.

9.3. Pôvod zvierat overuje akreditované laboratórium v súlade s zaužívaným postupom ( test DNA alebo krvný typ):
– pri všetkých býkoch zaradených do plemenitby,
– pri všetkých plemenniciach používaných ako darkyne embryí,
– pri všetkých plemenniciach, od ktorých sa produkujú plemenné býky,
– náhodne vybranému potomstvu testovaných býkov,
– pri plemenniciach a potomstve narodeného po prenose embryí na žiadosť majiteľa alebo kontrolného orgánu PK,
– pri teľatách na žiadosť majiteľa býka alebo spermy
– u všetkých plemenníc pri žiadosti o zapísanie do hlavného oddielu PK.

9.4. Na účely zápisu zvierat resp. ich potomstva do PK sa vyžaduje:
– u býkov pri základnom výbere – importované býky – POP s dvomi známymi generáciami predkov a DNA genotyp,
– u býkov pri základnom výbere – býky z domácej produkcie – výpis z PK s dvomi známymi generáciami predkov a DNA genotyp,
– u plemenníc – POP s dvomi známymi generáciami predkov a DNA genotyp
– u samičích pohlavných buniek a embryách – POP darkyne s dvomi známymi generáciami predkov a DNA darkyne.

9.5. Pre stanovenie pôvodu importovaných zvierat, spermy, samičích buniek a embryí sa na účely zápisu zvierat, prípadne ich potomstva do PK vyžaduje:
– u býka – POP s dvoma generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a výsledky kontroly dedičnosti (ďalej len ,,KD“) z krajiny pôvodu – pokiaľ sú tieto údaje v krajine pôvodu zisťované,
– u spermy – kópiu POP s dvomi generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a výsledky KD býka z krajiny pôvodu – pokiaľ sú tieto údaje v krajine pôvodu zisťované,
– u plemenníc – POP s dvomi generáciami predkov a overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom ,
– u teľných plemenníc – POP s dvomi generáciami predkov, overenie pôvodu akreditovaným laboratóriom a kópiu POP použitého býka s overeným pôvodom v akreditovanom laboratóriu,
– u samičích pohlavných buniek a embryách – POP darkyne s dvomi generáciami predkov s overením pôvodu akreditovaným laboratóriom a kópia POP otca s overením pôvodu akreditovaným laboratóriom.

POP musí byť potvrdené príslušnou PK krajiny vývozu.

9.6. Údaje o rodokmeňovej, úžitkovej a plemennej hodnote zvierat a údaje o reprodukcii sa získavajú zo záznamu z kontroly úžitkovosti, dedičnosti a reprodukcie, uložených v databanke ZCHMD. Spôsob spracovania a overovania týchto údajov je spracovaný v programovom riešení týchto systémov.

10. Potvrdenie o pôvode plemenného dobytka

10.1. Za plemenný dobytok sa považujú býky a kravy zapísané v oddiele A PK, ich potomstvo zapísané v plemennom registri PK a pre tento účel i samičie pohlavné bunky a embryá od plemenníc zapísaných v PK. Oficiálnym dokladom o identite, pôvode a hodnote plemenného dobytka je POP.

10.2. POP obsahuje minimálne tieto údaje:
– názov: Potvrdenie o pôvode,
– názov vydávajúcej chovateľskej organizácie,
– názov plemennej knihy,
– plemeno,
– pohlavie,
– číslo zápisu v PK,
– dátum vydania POP,
– systém identifikácie,
– identifikačné číslo,
– dátum narodenia,
– meno a adresa chovateľa,
– meno a adresa majiteľa,
– pôvod zvieraťa:
Otec | Otec otca | Matka otca
Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č.
Matka | Otec matky | Matka matky
Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č. | Plemenná kniha č.
– dostupné výsledky kontroly úžitkovosti,
– aktualizované výsledky stanovenia genetickej hodnoty zvieraťa vrátane dedičných zvláštností a chýb zvieraťa a jeho rodičov a prarodičov (keď nie sú výsledky stanovenia genetickej hodnoty dostupné na internete),
– u teľných samíc dátum inseminácie alebo plemenitby a identifikácia býka darcu,
– meno a postavenie podpísanej osoby, dátum a miesto vydania potvrdenia a podpis jednotlivca povereného vydávajúcou chovateľskou organizáciou.

ZCHMD stanoví požiadavky a vzory POP diferencovane pre jednotlivé kategórie dobytka.

10.3. POP na plemenné býky vystavuje PK po základnom výbere býka. Na POP sú uvedené základné údaje o výsledku základného výberu a údaje o vlastnej úžitkovosti, prípadne plemenné hodnoty. Originál POP sa vydáva na žiadosť predávajúceho. Pre účely predaja semena, dokladu o pripustení a pod. vystavuje PK overenú kópiu POP.

10.4. POP na plemenné kravy a jalovice, samičie pohlavné bunky a embryá sa vystavuje pri každom predaji. Pre účely tuzemského predaja vystavuje POP na žiadosť predávajúceho PK do 30 dní po predaji. Pre účely vývozu plemenných zvierat sa vystavuje POP na žiadosť predávajúceho alebo ním poverenej organizácie.

10.5. PK vedie prehľad o vydaných POP. Zmeny, opravy a doplnky v POP môže uskutočniť len vystavujúca organizácia, ktorá uchováva druhopisy POP a môže v odôvodnených prípadoch vystaviť i duplikát POP.

10.6. Na kravy a jalovice registrované v príslušnom prípravnom oddiele PK vystavuje PK „Výpis z plemennej knihy“ (ďalej len ,,výpis“) ktorý však nemá platnosť POP a nemusí obsahovať všetky náležitosti POP.

10.7. Pre ostatné účely (výber zvierat, ponuky k predaju, hodnotenie chovov a pod.) vystavuje PK výpis, ktorý však nemá platnosť POP a nemusí obsahovať všetky náležitosti POP. Výpis sa vystavuje na žiadosť majiteľa, prípadne ním poverenej organizácie a pre potreby ZCHMD. Vzor výpisu stanoví PK.

11. Rada plemennej knihy

11.1. Pre riadenie PK sa zriaďuje v súlade so stanovami ZCHMD Rada PK plemena CH.

11.2. Úlohou Rady PK plemena CH je zvlášť:
– organizačné a technické riadenie PK,
– stanovenie metodických postupov vedenia PK,
– koordinácia kritérií pre zápis do oddielov PK a výberu zvierat,
– stanovenie metodických podkladov pre programové riešenie a jeho konzultácie,
– kontrola plnenia podmienok pre zápis do PK a vedenie PK,
– príprava šľachtiteľského programu, hodnotenie jeho plnenia a stanovenie chovného cieľa,
– prejednávanie a povoľovanie výnimiek z jednotlivých ustanovení Štatútu PK,
– navrhovanie finančného poriadku a rozpočtu PK.

12. Medzinárodná spolupráca

12.1. ZCHMD je nositeľom PK a Klub chovateľov plemena CH je garantom PK mäsových plemien dobytka voči zahraničiu. Zastupuje chovateľov vo všetkých medzinárodných organizáciách chovateľov.

12.2. ZCHMD v tomto smere zabezpečuje priame kontakty s jednotlivými zahraničnými chovateľskými organizáciami. Pri riešení metodických, organizačných a technických postupov PK, vrátane vymedzení a uznávaní podkladov pre medzinárodný obchod s plemennými zvieratami.

12.3. Rada PK je zodpovedná ZCHMD za dodržiavanie záväzných dohôd prijatých na medzinárodnej úrovni k vedeniu PK.

13. Sankcie a postihy

13.1. Členstvo chovateľov v PK nesie so sebou povinnosti. Každý člen sa zaväzuje v dôsledku svojho členstva rešpektovať ustanovenia PK určené na to, aby PK nebola nikým poškodená morálne ani materiálne a nebola poškodená dobrá povesť PK.

13.2. Rada PK bude pracovať ako komisia pre sankcie a spory, pokiaľ je na tento účel špeciálne zvolaná. V prípade, že má rozhodnúť o závažných sankciách, vypočuje dotyčného chovateľa.

13.3. Rada sa zaoberá každou sťažnosťou, ktorú podá predseda Rady PK, alebo doporučeným listom člen PK.

13.4. Rada rozhoduje o vyšetrení sporu alebo sťažnosti bez odkladov.

13.5. Rada PK môže zo závažných dôvodov (napr. zdravotný stav, hrubé nedostatky technológie chovu alebo evidencie, jednanie v rozpore s zákonnými predpismi a týmto Štatútom a pod.) odmietnuť, zrušiť, alebo pozastaviť evidenciu v registri chovov.

13.6. Sankcie a tresty podľa výroku Rady PK budú zaznamenané. Po rozhodnutí o sankciách budú finančné alebo iné postihy ihneď požadované a vymáhané.

13.7. Použitie sankčného postihu ukladá príslušnému chovateľovi povinnosť uhradiť všetky náklady bez výnimky, ktoré museli byť vynaložené na nutné zistenie a preskúmanie priestupku. Ďalej všetky náklady na zverejnenie prípadu a na prípadné vylúčenie zvierat potrestaného chovateľa z PK.

14. Záverečné ustanovenie

14.1. Výnimky z jednotlivých ustanovení Štatútu PK v zdôvodnených prípadoch udeľuje Rada PK.

14.2. Štatút PK plemena CH nadobúda platnosť po schválení Ministerstvom pôdohospodárstva SR.

Schválené clenskou schôdzou ZCHMD v Trencíne, dna 23. 04. 2009

Plemeno vzniklo na prelome 18. a 19. storočia z pôvodného žltého dobytka chovaného v tomto období vo Francúzsku. Niektoré literárne pramene hovoria o blízkej príbuznosti so simentálom. Prvé zmienky o tomto plemene pochádzajú z roku 1773. Hlavné oblastí chovu boli stredné Francúzsko v oblasti medzi riekami Seinou, Loirou, Rhônou a Alier. V podmienkach dobrej výživy a priaznivého podnebia bol prevádzaný pozitívny výber jedincov, ktorí vynikali ranosťou a predovšetkým extrémne vyjadreným mäsovým úžitkovým typom.

Pre zlepšenie ranosti a jemnosti mäsa bol v niektorých oblastiach použitý údajne i shorthorn. Plemenná kniha bola založená v roku 1864. V polovici 20. storočia bola u tohto dobytka dosahovaná vynikajúca mäsová úžitkovosť. U dospelých býkov je z tejto doby uvádzaná hmotnosť 1100 až 1200 kg, u kráv 600 až 800 kg, pri kohútikovej výške 137 cm. U mladých vykŕmených býkov je v tejto dobe uvádzaná vo veku 14 až 15 mesiacov hmotnosť 500 až 550 kg s jatočnou výťažnosťou 58 až 63 %. V súčasnej dobe je jedným z celosvetovo najrozšírenejších mäsových plemien. Plemeno charolais s priaznivými rastovými schopnosťami a jatočnou kvalitou vykrmovaných zvierat má využitie nie len v čistokrvnej plemenitbe, ale predovšetkým v úžitkovom krížení s ostatnými plemenami dobytka.

Zvieratá vynikajú veľmi dobrou výkrmnosťou, vysokým prírastkom do vyššej porážkovej hmotnosti a predovšetkým s nízkym podielom tuku. Charakteristická je pastevná schopnosť s priaznivou spotrebou objemových krmív.

Kravy vynikajú dobrou mliečnosťou, vyjadrenou intenzívnym rastom teliat, predovšetkým do veku 120 dní. Významnou vlastnosťou je plodnosť, dlhovekosť a dobré zdravie, bez geneticky podmienených porúch. Vďaka vysokej plodnosti a rastovým schopnostiam potomstva produkuje plemeno charolais najvyššiu živú hmotnosť teliat na kravu a rok. S tým súvisí aj výskyt vyššieho percenta obtiažnych pôrodov, ktorý zvlášť v minulosti významne znižoval záujem chovateľov o toto plemeno. Obtiažnosť pôrodov je od 80. rokov hlavným selekčným kritériom.