Ministerstvo pôdohospodárstva pripúšťa opätovnú zmenu zákona v súvislosti s užívaním náhradných pozemkov.
Juraj Pivarči
Náhradným pozemkom by mal jeho držiteľ získať istotu jeho dlhodobého užívania. To znamená do pozemkových úprav, respektíve až trvalého užívania, a to aj po pozemkových úpravách. Samozrejme, za predpokladu, že sa zásadným spôsobom nezmenia podmienky, za ktorých vzniklo užívacie právo k náhradnému pozemku. Ako pripomína rezort, podmienkami treba rozumieť primeranosť náhradného pozemku pôvodným pozemkom za rešpektovania objektívne stanovených kritérií, ako je bonita, výmera, vzdialenosť od stredu obce a druh pozemku.
Pozemky do podnájmu
Podľa agrorezortu je dôležité znovuzavedenie náhradných pozemkov, lebo momentálne tento inštitút v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Dnes je možné vyčleniť iba pozemky do podnájmu podľa paragrafu 12a, 12b a 12c zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov z roku 2003, ktoré sú často nesprávne označované ako „náhradné pozemky“. Tie ako inštitút boli vyčleňované na základe paragrafu 15 zákona o pozemkových úpravách z roku 1991. Od roku 1991 do roku 2008 boli vyčleňované na čas do vykonania projektu pozemkových úprav. Právna úprava v tejto oblasti je podľa rezortu pôdohospodárstva nepostačujúca a neefektívna. „Aj preto pripravujeme jednak novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov z roku 2003 a jednak úplne nový zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy,“ uviedol rezort v stanovisku.
Minimálne zmeny
Či splnila očakávania nedávna zmena legislatívy v oblasti náhradných pozemkov, je nejednoznačné. Poslanecká novela z roku 2021 k zákonu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov priniesla v zásade len minimálne zmeny. Za jej pozitívum považuje ministerstvo, že novela zrušila právo prednostného nájmu doterajšieho nájomcu pri prenájme súkromnej pôdy. Ako negatívum hodnotí, že novela ponechala právo prednostného nájmu doterajšieho nájomcu pri pôde prenajímanej Slovenským pozemkovým fondom. Neodôvodnene tak vytvára dva režimy, jeden pre súkromnú pôdu a jeden pre štátnu pôdu, pre ktoré neexistuje racionálne zdôvodnenie.
Rôzne ceny nájmu
Prevažná väčšina pôdy prenajímanej fondom je v nájme veľkých podnikov za nájomné, ktoré je v zásade nižšie ako nájomné pri súkromnej pôde. Toto podľa ministerstva nie je správne. Takto je totiž táto skupina podnikateľov neodôvodnene zvýhodňovaná pri prenajímaní štátnej pôdy voči podnikateľom, ktorí sa k nej nemôžu dostať ani za cenu toho, že ponúknu omnoho vyššie nájomné, ako je nájomné požadované pozemkovým fondom.
Žiadosť vlastníka
V prvom rade je potrebné ozrejmiť, že pojem „náhradný pozemok“ v spomínanom prípade predstavuje poľnohospodársky podnájomný pozemok. Ide o pozemok, ktorý vlastník pozemku môže bezodplatne užívať ako náhradu za pozemok v jeho vlastníctve, ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať. Vlastník pozemku môže písomne požiadať nájomcu o uzavretie podnájomnej zmluvy k pozemku v doterajšom obhospodarovaní nájomcu (užívateľa), a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu tejto žiadosti zašle a doručí na vedomie príslušnému okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru. Nájomcovi vznikne právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ (vlastník), za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve. Ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s vlastníkom podnájomnú zmluvu do 60 dní od podania žiadosti, vlastník požiada okresný úrad, pozemkový a lesný odbor o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v jeho prospech.
Pokles registrácií
Kým náhradné pozemky boli v 90. rokoch pridelené 100-tisíc občanom, po zmene zákona sa prihlásilo na registráciu náhradného pozemku len 15-tisíc ľudí. Prečo bol taký výrazný pokles? Dôvody výrazného poklesu stavu nie je možné podľa ministerstva pôdohospodárstva jednoznačne a konkrétne definovať. V každom prípade však treba do týchto dôvodov zahrnúť napríklad úmrtia pôvodných vlastníkov, prevody vlastníctva k pozemkom, na základe ktorých vznikol podnájomný vzťah (na iné osoby), stratu platnosti pôvodných rozhodnutí o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa zákona z roku 1991, alebo si vlastník z len jemu známych dôvodov nepodal žiadosť o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu v zákonom stanovenej lehote. V prípade náhradného agropozemku, ktorý vlastník môže bezodplatne užívať ako náhradu za pozemok v jeho vlastníctve, teda ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je v súčasnosti na základe rozhodnutí okresných úradov, pozemkových a lesných odborov v užívaní 9 015 podnájomných poľnohospodárskych pozemkov vo výmere 8 729 hektárov pre 6 379 vlastníkov.
Pôda na podnikanie
Ak vlastníte rozdrobenú pôdu a chcete hospodáriť na ucelenej parcele, môžete získať agropozemok od poľnohospodárskeho družstva. Na práva zúčastnených strán upozorňuje Jozef Tekeli z advokátskej kancelárie doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., & Associates. Ako pripomína, poľnohospodárske družstvá obhospodarujú väčšinu pôdy na Slovensku. V rámci náhradného užívania pôdy môžu malí farmári získať od družstiev podnájomnú parcelu. Družstvo na základe žiadosti môže farmárovi vyčleniť poľnohospodársku pôdu na užívanie. Družstvo má právo a povinnosť užívať pozemky vlastníka za tých istých podmienok, ako sú dojednané v podnájomnej zmluve. Vlastník pozemku má právo dať pozemky, ktoré sú predmetom podnájomnej zmluvy, do užívania tretej osobe.
Podnájomná zmluva
Vlastník pozemku doručí podnájomnú zmluvu okresnému úradu na pozemkový a lesný odbor, aby tak bola zmluva zapísaná do evidencie podnájomných zmlúv do 30 dní odo dňa jej účinnosti. Družstvo oznámi vznik podnájomného vzťahu vlastníkovi alebo správcovi podnájomného pozemku do 30 dní odo dňa účinnosti podnájomnej zmluvy. Vlastníkovi pozemku vznikne právo užívať pozemky na základe podnájomnej zmluvy po zbere úrody, ak sa s družstvom nedohodne inak. Náklady na vyčlenenie podnájomného pozemku a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu znášajú vlastník pozemku a družstvo rovným dielom.
Pripravujeme jednak novelu zákona o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely z roku 2003 a jednak úplne nový zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy.